Mikloško o momente, keď ho „ovanula smrť“: Z tejto skúsenosti sa už nedá vrátiť
František Mikloško v rozhovore pre podcast U Barboráka hovoril o fenoméne smrti, o tom, ako blízkosť smrti mení človeka, o príprave na posledné veci aj o aktuálnej politike. „Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality. Najdôležitejšie je byť v tej chvíli zmierený so sebou, so všetkými svojimi chybami, omylmi a pádmi, a zároveň byť zmierený s druhými ľuďmi a nenosiť v sebe nenávisť,“ povedal Mikloško.
Podľa Mikloška je dôležité byť v rozhodujúcej chvíli zmierený so sebou aj s druhými. Pripomenul príbeh Dominika Tatarku, ktorému v závere života položili otázku, či je zmierený so sebou, so životom aj s druhými. Mikloško to považuje za kľúč k tomu, aby sa človek mohol pokojne postaviť pred tajomstvo smrti.
Politika: Karas, Ukrajina a KDH
Mikloško uviedol, že s Viliamom Karasom sa od posledného rozhovoru nestretol a k jeho osobe sa už vyjadrovať nechce. Zdôraznil však, že v otázke Ukrajiny je preňho nediskutovateľné, že tamojším ľuďom treba pomôcť, najmä ak sa KDH hlási k hodnotám a ľudskosti.
Na otázku, či sa stotožňuje s výrokom predsedu Milana Majerského, že KDH potrebuje voličov Viliama Karasa aj Františka Mikloška, odpovedal, že nevie, či sa dá dlhodobo žiť v dvoch odlišných krídlach. Takéto fungovanie podľa neho stojí na silnom vodcovi s autoritou. Či má KDH takého vodcu, sa zatiaľ vyjadrovať nechcel.
O svojej budúcnosti povedal, že predseda Majerský sa ho v prítomnosti poslancov pýtal na plány a on odpovedal, že toto obdobie považuje za čas veľkého zápasu a zo zápasu nechce odísť. Konečné rozhodnutie o kandidátke je však v rukách KDH.
Skúsenosť, keď ho „ovanula smrť“
Mikloško spomínal na obdobie, keď sa objavilo podozrenie na rakovinu pľúc. Na výsledky čakal tri týždne, bol vtedy päť rokov ženatý a vedel, že niečo sa končí. Napokon sa ukázalo, že pľúca boli čisté, no z tejto skúsenosti sa už podľa jeho slov nedá vrátiť.
„Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality,“ uviedol. Myslí na ňu tak, že je prirodzenou súčasťou života a príde okamih, keď bude znova čeliť vedomiu konečnosti. Konfrontácia so smrťou podľa neho mení rebríček hodnôt a životné priority.
Vytláčanie smrti a kritickí intelektuáli
Mikloško považuje za dehumanizáciu a útek pred realitou, keď sa smrť z prostredia života vytláča do ústavov a nemocníc. Spomenul, že v Česku je rozšírené, že ľudia nepochovávajú svojich blízkych a nechajú ich spáliť bez rozlúčky, len aby smrť vymazali zo svojho života.
V slovenskej verejnej diskusii podľa neho chýbajú proroci a kritickí intelektuáli, ktorí by otvorene povedali mocným, že prekračujú hranice. Vážni intelektuáli, profesori aj predstavitelia cirkvi sú podľa jeho slov závislí od moci a peňazí a nevedia byť slobodní.
Aktuálna politika a Moskva
Návštevu ministra zahraničných vecí Juraja Blanára v Moskve a jeho stretnutie so Sergejom Lavrovom označil Mikloško za škandalóznu. Považuje za problém, že Slovensko bolo v tomto smere v regióne jediné, a varoval, že takýmto krokom krajina stráca dôveru v Európskej únii aj u spojencov.
K výsledkom komunálnych a župných volieb a k približne 100-tisíc hlasom pre extrém spojený s Milanom Mazurekom uviedol, že to nepripisuje nejakej strašnej vážnosti, hoci fenomén podľa neho existuje. Republiku označil za stranu bez pozitívneho programu, ktorá stavia na nenávisti voči Bruselu a Európskej únii. Celkové výsledky komunálnych volieb považuje za povzbudivé, pretože v mestách zvíťazili demokratické sily.
