Brusel tlačí na Slovensko pre spor o hlucháňa, v hre je aj plán obnovy a eurofondy
Prvé rokovanie v Bruseli o žalobe Európskej komisie voči Slovensku ukázalo ochotu hľadať dohodu. Slovenská delegácia sa s generálnym riaditeľom Európskej komisie pre životné prostredie zhodla na konkrétnych zmenách v zákonoch o lesoch a ochrane prírody.
Piatkové konzultácie sa týkali úpravy slovenských zákonov zameraných na ochranu hlucháňa a ohrozených biotopov s prepojením na národný plán obnovy. Podľa ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáša Druckera (Hlas-SD), ktorý je súčasne poverený výkonom funkcie podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, boli rokovania konštruktívne a obe strany sa dohodli na ďalších technických krokoch.
Slovenskú delegáciu v Bruseli doplnili minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) a štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. Išlo o prvé rokovanie s Európskou komisiou na tému žaloby, ktorú komisia voči Slovensku vedie od roku 2022.
„Je naším záujmom nadviazať na úspešný plán obnovy, v ktorom sa nám podarilo prvýkrát zrealizovať zonácie národných parkov a odstrániť rozpory, ktoré s Európskou komisiou Slovensko má,“ vysvetlil Drucker.
Rokovania s predstaviteľmi komisie označil za veľmi konštruktívne. V Bruseli podľa jeho slov ocenili silnú zostavu, ktorá konzultovala možné kroky na odstránenie všetkých rozporov v záujme ochrany prírody aj rozumného využívania prírodného bohatstva.
„Dohodli sme si konkrétne technické kroky, ako ďalej. Pre nás je dôležité, aby Slovensko bolo úspešné v čerpaní európskych finančných zdrojov. Plán obnovy považujem za úspešný príbeh po tom, ako sme koncom roka 2023 museli takmer odznova naštartovať celý plán obnovy. Nadväzujeme na ďalšie veci, ktoré nám boli zanechané, a to je táto žaloba,“ povedal Drucker.
Zdôraznil, že aj mnohí ochranári tvrdia, že zonácia je obrovský krok vpred, a hoci existujú protichodné názory, vláde sa podarilo vytvoriť ucelený súbor ochrany vrátane ochrany hlucháňa. Upozornil, že na Slovensku je 30 percent všetkých lesov chránených.
Na otázku, čo rokovania znamenajú z pohľadu samotnej žaloby, Drucker uviedol, že proces pokračuje a Slovensko musí zaviesť legislatívne zmeny, o ktorých boli aj piatkové konzultácie. S Bruselom sa to bude riešiť na technickej úrovni.
Aj Takáč označil piatkový dialóg s komisiou za konštruktívny a ocenil, že odznelo viacero riešení. „Najpodstatnejšie je, že máme spoločný cieľ, Európska komisia aj my. Musíme nájsť tie správne slová, tú správnu cestu, ako sa k spoločnému cieľu dostať. Dnes sme našli viaceré spoločné riešenia, na ktorých chceme pracovať. Sú to rôzne legislatívne kroky, s ktorými chceme prísť,“ uviedol.
Kuffa spresnil, že v Bruseli rokovali o dvoch kľúčových pilieroch – o asanačnej ťažbe v spojitosti s hlucháňom a o otázke chránených území Natura 2000, ktoré predstavujú tri percentá výmery Slovenska.
„Tam sa vytýka, že je ich ochrana nedostatočná. Ale to je otázka posledných 20 rokov. Európska komisia zostala prekvapená, že sme takto prišli, že sme sa dokázali zladiť a dohodnúť a že je v záujme Slovenska a ochrany prírody toto dotiahnuť do konca,“ vysvetlil.
Doplnil, že zmena legislatívy znamená najmä spoločný zákon o lesoch, zákony o ochrane prírody a krajiny a programy starostlivosti o chránené územia. Podľa jeho slov treba na Slovensku dotiahnuť do konca ešte štyri veľké územia, pričom pri dobrej spolupráci medzi rezortmi a dotknutou verejnosťou to bude možné dokončiť do konca roka 2027.
