Moc je silnejšie afrodiziakum než sex, vysvetľuje psychológ
Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, často s toxickou až patologickou osobnosťou. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetných baránkov a namiesto spásy prinášajú chaos. Prečo ich opakovane volíme a čo to vypovedá o nás samých? Odpovedá popredný klinický a forenzný psychológ Anton Heretik.
Za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť sa podľa neho nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. Patologickí lídri sú našim zrkadlom, hovorí psychológ.
Moc korumpuje, absolútna moc korumpuje absolútne
Do vysokých funkcií sa často dostávajú ľudia s narcistickými črtami osobnosti. Samotná moc ľudí skorumpuje, ak sú vo funkcii príliš dlho a moc je príliš veľká, pretože sa obklopia pritakávačmi a ekonomickými príživníkmi, ktorí na nich profitujú a zároveň ich ubezpečujú o ich úžasnosti a omnipotencii. Pre svoje osobnostné dispozície tomu aj uveria.
Psychiater Michal Patarák v tejto súvislosti pripomína, že patologické osobnosti sú odpoveďou na patologickú objednávku samotných voličov. Ak je spoločnosť patologická, logicky vygeneruje patologické osobnosti.
Moc ako afrodiziakum
Moc je afrodiziakum. Po Sigmundovi Freudovi, ktorý vyzdvihol princíp slasti cez sexualitu, prišiel Alfred Adler s inštinktom moci. Ako deti sme závislí od moci druhých, cítime menejcennosť a celý život túžime po superiorite a moci nad druhými. Formy získania moci potom závisia od osobnosti a životnej cesty človeka.
Podľa Heretika by pomohol ústavný zákon obmedzujúci funkciu premiéra na najviac dve volebné obdobia. Ako príklad uvádza aktuálneho maďarského premiéra, ktorý obmedzil mandát na dve volebné obdobia. Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne, zdôrazňuje psychológ.
Infantilizácia politiky
To, čo sa dnes v spoločnosti deje, označuje Heretik za infantilizáciu, teda že jednoducho detinštieme. Dnešní lídri akoby nechceli po sebe zanechať žiadny odkaz – diaľnice či univerzity, ale z politiky spravili čistý cirkus. To mu nepríde veľmi zrelé.
Za týmto správaním podľa neho zodpovedajú práve narcistické črty osobnosti. Ako príklad uvádza otváranie diaľnice s nemeckou modelkou v náručí, prestrihávanie pásky nožnicami, ktoré donesie orol, či plány Donalda Trumpa postaviť víťazný oblúk so svojím menom inšpirovaný Napoleonom. Sú to pomníky, konštatuje psychológ.
Xenofóbia a magické myslenie ako politický nástroj
Xenofóbia je podľa Heretika mimoriadne účinný politický nástroj – či už ide o inakosť sexuálnu, rasovú alebo kultúrnu. Politici vytvoria vonkajšieho nepriateľa a vzápätí ponúknu posolstvo, že spoločnosť ochránia pred dekadenciou, zvrátenosťou, cudzími kultúrami a islamom. Veľká časť obyvateľstva tomu uverí.
Magické myslenie je v nás hlboko zakorenené. V knihe Mágia ako zdroj zla autori opisovali, ako sekty a ideológie zneužívajú ľudí. Z normálnych chlapcov sa stanú samovražední atentátnici, pretože ich presvedčili o odmene v raji a zaobstaraní ich rodiny. Magické myslenie patrí podľa renomovaných odborníkov k veku od dvoch do šiestich rokov.
Nádej a pozitívny potenciál
Heretik verí, že Slovensku nehrozí, že nás zmanipulujú ako sektu. Základy liberálnej demokracie u nás stále fungujú a podarí sa zmeniť vedenie a kultúru spoločnosti. Dúfa, že ľudia pochopia, že ich dokážu zabezpečiť aj iné ako k totalite vedúce politické sily.
Ako povedal Václav Havel, nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že to, čo robíme, má zmysel bez ohľadu na výsledok. Ako občania máme dve možnosti – voliť podľa svojho presvedčenia a byť občiansky aktívni.
V ľuďoch je podľa Heretika stále obrovské množstvo dobra. Na jednej strane zažil extrémnych agresorov, na druhej strane stretáva ľudí, ktorých nazýva chorobní slušáci, ktorí obrovsky bojujú so svojimi problémami, hľadajú dobro a snažia sa napraviť či ovplyvniť svojich blízkych. Verí, že dobro v ľuďoch je stále veľmi významné.
