Slovenka mieri do vesmíru, no v rakete sedieť nebude. V čom poletí?
Slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová bude súčasťou posádky, ktorá absolvuje suborbitálny let do vesmíru. Misia s označením ECM1 (First European Commercial Mission) sa má uskutočniť na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2027.
Kto zabezpečí let
Ešte donedávna bola jedinou spoločnosťou, ktorá pravidelne realizovala komerčné suborbitálne lety s posádkou, firma Blue Origin so svojím raketovým systémom New Shepard. Táto spoločnosť vyniesla nad okraj atmosféry mnohé známe osobnosti vrátane speváčky Katy Perry. Blue Origin však tieto turistické lety pozastavil. Svoju minimálne dvojročnú prestávku oficiálne ohlásili 30. januára 2026, len osem dní po tom, ako sa 22. januára 2026 uskutočnila jeho zatiaľ posledná suborbitálna misia s označením NS-38. Dôvodom pozastavenia letov nosiča New Shepard je, že spoločnosť sa plne sústredí na vývoj prostriedkov súvisiacich s programom Artemis.
Jedinou možnosťou pre tento unikátny komerčný let tak zostala súkromná spoločnosť Virgin Galactic, ktorú založil britský miliardár Richard Branson. Aj tá však mala dlhšiu prevádzkovú prestávku. Svoj posledný let prvej generácie raketoplánov s názvom Galactic 07 uskutočnila ešte 8. júna 2024. Odvtedy sa všetky kapacity firmy venovali vývoju úplne novej generácie vesmírnych plavidiel. Výsledkom tohto úsilia bolo predstavenie dlho očakávaného raketoplánu triedy Delta, ktorej prvý exemplár spoločnosť odhalila 28. októbra 2026 na domovskej základni Spaceport America. Nový raketoplán dostal meno Apeiron a jeho prvý ostrý let do vesmíru sa chystá na začiatok druhého štvrťroka 2027.
Skutočnosť, že misia ECM1 poletí práve na stroji od Virgin Galactic, Musilová potvrdila: „Malo by ísť o novú generáciu raketoplánov, ktoré umožnia šiestim pasažierom a dvom pilotom cestovať do vesmíru. Predtým sa používali menšie plavidlá, kde sa zmestili len štyria pasažieri.“ Samotné testy nového plavidla začnú sériou atmosférických kĺzavých letov koncom tohto roka, pričom let misie Musilovej sa plánuje na prelom druhého a tretieho štvrťroka 2027.
Do akej výšky vystúpi
Nepôjde o rovnakú misiu, akú v roku 1999 absolvoval prvý slovenský astronaut Ivan Bella. Zatiaľ čo on vyletel priamo na obežnú dráhu Zeme a strávil niekoľko dní na vesmírnej stanici Mir, v tomto prípade ide o výrazne odlišný suborbitálny let. Medzinárodne uznávaná hranica medzi zemskou atmosférou a vesmírom leží vo výške 100 kilometrov nad morom. Druhá generácia raketoplánu od Virgin Galactic vyletí do maximálnej výšky 85 až 90 kilometrov, teda nedosiahne métu 100 km.
Ako bude let prebiehať
Profil letu Virgin Galactic je mimoriadne špecifický. Nepôjde o klasický let v rakete, ktorá štartuje vo vertikálnej polohe. Namiesto toho je raketoplán s posádkou podvesený pod krídlami obrovského nosného lietadla, ktoré sa najprv dostane do výšky 14 až 15 kilometrov. Až tam sa raketoplán odpojí, pilot naštartuje hybridný raketový motor a plavidlo prudko zrýchli takmer kolmo nahor po strmej balistickej krivke. Po vyhorení motora posádka zažije stav beztiaže, ktorý potrvá približne 3 až 4 minúty.
„Celkový let by mal trvať približne 90 minút. Samotná fáza v mikrogravitácii potrvá pravdepodobne štyri až päť minút, presný údaj však organizátori ešte spresnia,“ vysvetlila Musilová.
Výlučne európska posádka
V kabíne raketoplánu triedy Delta je k dispozícii šesť miest pre pasažierov. Jedno z nich bude zaberať Michaela Musilová, ďalšie miesto patrí iniciátorovi celej misie Čechovi René Šírovi a na dve miesta si sadnú dvaja Poliaci Bartłomiej Zakrzewski a Sławomir Lewczuk. Mená zvyšných dvoch pasažierov zatiaľ nie sú známe, pôjde však taktiež o Európanov. Misia ECM1 tak bude prvou komerčnou európskou posádkou, ktorá sa spoločne pozrie na okraj vesmíru.
„Moje miesto v projekte First European Commercial Mission je isté. Aktuálne ešte finalizujeme rôzne partnerské spolupráce a sponzoring. Postupne tiež doťahujeme detaily všetkých vedeckých experimentov. Platný kontrakt nám zaručuje štart aj v prípade technických zdržaní,“ vysvetľuje Musilová organizáciu celej misie.
Prínos pre Slovensko
Význam misie ECM1 presahuje samotný zážitok zo stavu beztiaže. Pôjde o výhradne európsky let, čo z neho robí prvú podobnú iniciatívu v Európe. Pre Slovensko znamená historický moment v podobe prvej vesmírnej turistky. Hoci primárny prínos tohto suborbitálneho skoku nebude prísne vedecký, jeho skutočná hodnota spočíva vo zviditeľnení krajiny na medzinárodnej scéne.
„Na misii budem pôsobiť ako vedúca výskumu. Plánujem realizovať vlastné vedecké projekty a zároveň pomáhať kolegom s ich meraniami. Zatiaľ evidujem záujem zo strany viacerých zahraničných organizácií. Popritom aktívne rokujem s domácimi ústavmi či firmami. Mojím veľkým prianím je dostať do vesmíru čo najväčší počet slovenských prác a technológií,“ hovorí astrobiologička.
