Tomáš Taraba nezmenil názor o kajúcnikoch. Koalícia s ním vôbec nerokovala
Tomáš Taraba potvrdil, že zákon o kajúcnikoch nepodporí, a navrhuje odklad hlasovania. Informoval o tom pár minút pred hlasovaním v parlamente. Ak koalícia nepresvedčila iného poslanca, hlasovanie skončí rovnako ako v predchádzajúci deň a parlament návrh neschváli. Možnosťou je aj to, že koalícia návrh posunie a nebude sa o ňom hlasovať. Práve toto žiada Taraba.
Argumentuje tým, že koalícia návrh schvaľuje narýchlo a obáva sa, že zákon nemusí prejsť cez Ústavný súd. „Ak chce niekto prijať zákon, ktorý neprejde Ústavným súdom, nepomáha nikomu, ani obetiam,“ komentoval. S Tarabom podľa jeho slov koalícia vôbec o prijatí zákona nerokovala. Podľa neho sa v parlamente vecne nedebatuje a všetko je len „prízemný marketing“. „Ja chcem, aby ten zákon prešiel. Chcem ale, aby bol vymáhateľný a slúžil na to, na čo má,“ doplnil.
Taraba žiadal odklad, koalícia hľadala hlasy
Problémy s presadením novely sa prejavili už v utorok. Koalícia potrebovala na jej expresné posunutie do tretieho čítania minimálne 76 hlasov, no po odvolaní Tarabu z pozície ministra životného prostredia stratila v parlamente stabilitu. Taraba má na svojej strane ďalších dvoch poslancov: Petra Sliška, ktorý odišiel z Hlasu, a Romana Malatinca, ktorý bol súčasťou strany Rudolfa Huliaka.
Svoje výhrady odôvodňoval nedostatočnou odbornou diskusiou a pochybnosťami o ústavnosti navrhovaných zmien. „Chceme sa vyvarovať opäť tej hanby, že niečo sa tu narýchlo presadí a o štyri mesiace to Ústavný súd znova vyhlási za protiústavné,“ uviedol.
Opozícia však jeho postup vnímala s nedôverou. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka po utorkovom hlasovaní tvrdil, že koalícia si iba kupuje čas na presviedčanie ďalších poslancov. „Aby sa pokúsili dovydierať, kúpiť alebo zlomiť aspoň jedného ďalšieho poslanca, aby sa Tibor Gašpar vyhol väzeniu,“ vyhlásil.
Podpredseda národnej rady Tibor Gašpar naopak tvrdil, že v utorok s neúspechom hlasovania počítali. „My sme išli do dnešného hlasovania s tým, že zákon neprejde. Prečo by sme mali teraz robiť nejaké kroky, aby zajtra zákon prešiel? Prejde, neprejde. My pôjdeme ďalej,“ povedal.
Čo mala novela zmeniť
Vládny návrh z dielne ministerstva spravodlivosti pod vedením Borisa Suska menil Trestný zákon a Trestný poriadok. Jeho hlavnou témou boli takzvaní kajúcnici, teda osoby obvinené alebo odsúdené za trestnú činnosť, ktoré sa rozhodnú spolupracovať s políciou a prokuratúrou a vypovedať o ďalších ľuďoch zapojených do trestnej činnosti.
Spolupracujúce osoby môžu za svoju výpoveď získať rôzne výhody, napríklad miernejší trest. Vláda chcela upraviť pravidlá, podľa ktorých môžu súdy a orgány činné v trestnom konaní svedectvá kajúcnikov využívať a posudzovať. Časť navrhovaných zmien sa pritom mala vzťahovať aj na už rozbehnuté trestné konania.
Práve spätná účinnosť niektorých ustanovení vyvolala kritiku opozície. Tá dlhodobo tvrdí, že novela môže pomôcť obžalovaným v kauze Očistec, predovšetkým podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi a podnikateľovi Norbertovi Bödörovi. Gašpar mal podľa obžaloby stáť na čele údajnej zločineckej skupiny pôsobiacej v polícii. Tieto obvinenia odmieta.
Gašpar odmietol aj tvrdenia, že novela je pripravená v jeho prospech. „Hovoriť o tomto zákone, že to je zákon Tibora Gašpara, je absolútne scestné a mimo,“ vyhlásil. Dodal: „Nie je to zákon o mne, nie je to zákon o žiadnej mojej amnestii.“
Ústavný súd už jednu zmenu pre kajúcnikov zrušil
Spor o pravidlá pre kajúcnikov sa neotvoril prvýkrát. Ústavný súd len niekoľko dní pred aktuálnym hlasovaním rozhodol o zrušení predchádzajúcej zmeny Trestného poriadku, ktorú koalícia schválila v decembri minulého roka. Vtedajšia úprava bola prijatá bez štandardného pripomienkového konania ako prílepok k novele takzvaného horalkového paragrafu.
Aj pri aktuálnom návrhu preto odborníci upozorňovali na možné ústavné problémy. Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil navrhovanú úpravu za nezrozumiteľnú a upozornil, že prekračuje mantinely stanovené Ústavným súdom. „Schválenie návrhu v predloženej podobe by malo negatívny dosah na výkon pôsobnosti orgánov aplikačnej praxe. K akejkoľvek zmene trestných kódexov treba pristupovať systematicky a s uvážením,“ uviedol Žilinka.
