Pašovanie čipov, vykosťovanie grafík a nevera šéfa Nvidie. Technologický svet sa otriasa v základoch
Okolo Nvidie, jednej z najhodnotnejších firiem sveta a kľúčového dodávateľa hardvéru pre umelú inteligenciu, vypuklo hneď niekoľko závažných káuz. Osobný románik Jensena Huanga s bývalou manažérkou významného partnera otvára otázky národnej bezpečnosti USA, kým na pozadí bujnie čierny trh a obchádzanie exportných pravidiel.
Na verejnosť prenikli informácie o Huangovom mimomanželskom pomere s bývalou vrcholovou manažérkou singapurskej spoločnosti Megaspeed Alice Huang. Táto firma patrí k významným partnerom Nvidie, pričom od americkej spoločnosti doteraz odobrala čipy v hodnote miliárd dolárov. 63-ročný Huang sa k nevere po vyše štyridsiatich rokoch manželstva priznal v otvorenom liste zamestnancom, v ktorom vyjadril ľútosť.
Vážnejšou rovinou prípadu sú však indície spájajúce Alice Huang s čínskymi tajnými službami. Vyšetrovatelia preverujú, či cez osobnú blízkosť k šéfovi Nvidie nedošlo k bezpečnostnej infiltrácii a úniku strategických informácií o dodávkach, kapacitách a technológiách s priamym dosahom na národnú bezpečnosť Spojených štátov. Prípad okrem amerických úradov vyšetruje interne aj samotná Nvidia.
Podozrenia okolo možného neoficiálneho presmerovania čipov do Číny dopĺňajú ďalšie trhliny v dodržiavaní obchodných sankcií. Americké úrady schválili exportné licencie na akcelerátory Nvidia H200, ktoré môže získať aj čínska spoločnosť, ale len po splnení prísnych kritérií. Pochybnosti vyvoláva to, že povolenie dostali aj subjekty New Matrix a Maginfra, ktoré vykazujú známky schránkových firiem a disponujú iba prázdnymi kanceláriami bez reálneho zázemia.
Čína volí aj ďalšie alternatívne metódy získavania výpočtového výkonu pre umelú inteligenciu. Prvou je prenájom kapacít v zahraničných dátových centrách, kde Nvidia reagovala sprísnením pravidiel – prevádzoperátori musia pri uzatváraní nových zmlúv zabezpečiť, aby aspoň 51 % ich zákazníkov nemalo prepojenie na Čínu. O obrovskom tlaku na hardvér svedčí aj krádež šiestich paliet hardvéru Nvidia v Kalifornii v hodnote 11,4 milióna dolárov.
Čoraz rozšírenejší je sekundárny trh, ktorý pripomína niekdajšiu kryptomenovú horúčku. Špecializované dielne a továrne v Číne vo veľkom vykupujú bežné herné karty GeForce RTX 5090. Zariadenia rozoberajú, vyberajú z nich samotné grafické čipy alebo dosky, osádzajú ich do vlastných riešení s alternatívnym chladením a nasadzujú priamo do rackov určených pre AI.
Dôvod, prečo sa Čína snaží americké akcelerátory získať akoukoľvek cestou, spočíva v technologických bariérach. Návrh čipov Nvidie vychádza z desaťročia vyvíjanej architektúry herných grafických kariet, s čím Peking nemá dostatočné historické skúsenosti. Ešte väčšou prekážkou je samotná výroba čo najmenších tranzistorov, ktorá si vyžaduje špičkové litografické skenery od holandskej spoločnosti ASML. Prístup k EUV litografickým strojom podlieha striktnému embargu pod tlakom americkej vlády a Čína ich výrobu zatiaľ nedokáže napodobniť.
Ako vysvetľuje technický riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra Juraj Marek, replikovať takúto technológiu je extrémne zložité. Prvý problém spočíva v získaní dostatočne silného zdroja žiarenia. „Je to spôsobené tým, že vyžiarenie takéhoto žiarenia na danej vlnovej dĺžke 13,5 nanometra musí vzniknúť v plazme. A vždy s tým súvisí teplota: čím vyššia je teplota, tým dosiahneme žiarenie s menšou vlnovou dĺžkou. Čiže musíme mať teplotu, ktorá je cez stovky tisíc stupňov, musí teda ísť o plazmu. No a vytvoriť tú plazmu kontrolovane je problém,“ približuje vedec.
Expert pokračuje, že danú plazmu treba vytvoriť 50 000-krát za sekundu. Na to musí byť v komore litografického prístroja tenulinký prúd kvapôčok smerujúcich do cieľa. Kvapôčky musia mať identický presný rozmer a musia byť rovnako ďaleko od seba. Keď letia cez komoru, každú jednu kvapôčku musí viackrát zasiahnuť laser s obrovským výkonom.
Firma ASML má technológiu a know-how, ako poskladať zariadenie, no zároveň je sama odkázaná na dodávky komponentov od iných spoločností. Technológia si vyžaduje špeciálnu optiku, pričom veľkou výzvou je urobiť zrkadlá a šošovky, ktoré vedia s potrebným žiarením zaobchádzať. Optiku dodáva nemecká spoločnosť Carl Zeiss. „Je to tak, že majú svoj dodávateľský reťazec a každý z toho reťazca má monopol na svoju technológiu. Čiže nie je také jednoduché zariadenie poskladať. Vývoj pritom trval tri desaťročia,“ dodáva odborník.
Hoci sa pozornosť sústreďuje na Nvidiu, pretrvávajúci nedostatok a zdražovanie pamäťových komponentov zostáva kľúčovým problémom odvetvia. Kým šéf spoločnosti TeamGroup očakáva krízu minimálne do konca roka 2028, juhokórejský výrobca pamäťových čipov SK Hynix predpokladá pretrvávanie nedostatku až do roku 2030. Podľa agentúry Reuters sa na tlak rastúcich cien pripravuje aj Apple, ktorý vypočítal, že výroba ju bude stáť o 33 miliárd dolárov viac, čo výrazne zníži jej marže.
