Koalícia doplatila na vlastnú pascu, zmena volebných pravidiel pred voľbami pripomína orbánovské Maďarsko
Do riadnych parlamentných volieb zostáva necelý rok a vládna koalícia sa už druhýkrát neúspešne pokúsila presadiť zrušenie korešpondenčnej voľby zo zahraničia. Návrh zákona v parlamente narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia. Vedie sa spor o to, či sa k nemu poslanci môžu v najbližších mesiacoch vôbec vrátiť.
„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje šéf politického oddelenia a zástupca šéfredaktora Martin Sliz. Pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie.
Koalícia doplatila na vlastné pravidlo
V rokovacej sále nebol prítomný nikto z navrhovateľov. Keďže navrhovatelia chýbali už druhýkrát, návrh sa podľa platného rokovacieho poriadku odkladá na schôdzu, ktorá sa uskutoční najskôr o pol roka.
Koalícia pôvodne chcela skomplikovať situáciu opozícii, a preto do rokovacieho poriadku presadila ustanovenie, že ak pri prerokúvaní návrhu nie je v sále prítomný žiadny navrhovateľ, bod sa presunie na koniec programu. Ak sa návrh dostane na rad druhýkrát a predkladateľ opäť chýba, prerokovanie sa odloží na schôdzu o šesť mesiacov.
Problém je v tom, že jeden z navrhovateľov, Tibor Gašpar, v sále fyzicky prítomný bol, no v danom čase viedol schôdzu ako predsedajúci. Namieta, že podmienka bola splnená, pretože sedel v sále a riadil rokovanie. Požiadal predsedu parlamentu Richarda Rašiho, aby sa obrátil na ústavnoprávny výbor so žiadosťou o výklad.
Prečo chce koalícia zmeniť pravidlá
Koalícia chce zrušiť korešpondenčnú voľbu poštou a požaduje, aby ľudia chodili voliť osobne na veľvyslanectvá. Argumentuje tým, že sa tým zabezpečí tajnosť hlasovania. Technicky je pravda, že pri hlasovaní poštou tajnosť zaručená nie je, pretože nikto nevie, kde, s kým a či vôbec volič lístok osobne vyplnil.
Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského porušenie procesného pravidla nestačí na to, aby bol zákon považovaný za protiústavný. Upozorňuje, že stanovisko ústavnoprávneho výboru nemá všeobecne záväzný charakter a nie je nezávislým orgánom.
Koho by zmena najviac zasiahla
V parlamentných voľbách v roku 2023 hlasovalo zo zahraničia takmer 60-tisíc voličov. Progresívne Slovensko medzi nimi výrazne dominovalo so ziskom takmer 62 percent hlasov, druhá skončila SaS a Smer sa umiestnil na treťom až štvrtom mieste.
Najväčšiu prekážku by povinné hlasovanie na ambasádach predstavovalo pre občanov žijúcich v rozľahlých štátoch, ako sú Kanada, USA či Rusko. Cestovať stovky až tisíce kilometrov na veľvyslanectvo je podľa Sliza demotivujúce a priamo oberá voľby o reprezentatívnosť.
Sliz odmieta aj výrok Roberta Kaliňáka, podľa ktorého má o živote na Slovensku rozhodovať ten, kto tu platí dane a žije. „Z pozície voleného politika a ministra nemá právo kádrovať občanov a určovať, kto má a nemá právo voliť,“ dodáva s tým, že volebné právo by sa malo skôr rozširovať.
