Majetky politikov by skontrolovala za sekundu. Prečo štát váha?
Umelá inteligencia dokáže spracovať obrovské objemy dát a odhaliť prepojenia, ktoré by živému človeku zabrali nesmierne množstvo času. V oblasti kontroly majetkových či daňových priznaní politikov by tak podľa odborníka na AI dokázala pracovať v neporovnateľne väčšej mierke a hĺbke než novinár či kontrolór. Otázkou však zostáva, či má štát k dispozícii správne dáta a či existuje politická vôľa.
„Pokiaľ ide o kontrolu majetkových či daňových priznaní politikov, AI by to dokázala robiť v neporovnateľne väčšej mierke a hĺbke než živý človek. Otázkou zostáva, či máme k dispozícii správne dáta a či existuje politická vôľa,“ konštatuje Ján Trangel, ambasádor AI v spoločnosti Ringier. „V ideálnom svete by malo byť v najlepšom záujme kontrolných orgánov využiť všetky dostupné a bezpečné technológie na odhaľovanie podvodov. Podmienkou je však bezpečnosť.“
Jazykové modely sú podľa neho mimoriadne efektívne v čítaní, vyhodnocovaní a spracovaní veľkých objemov dát. Dokážu poňať nesmierne množstvo vstupov a nájsť v nich prepojenia. Už dnes existujú prípady, keď AI analyzovala komplexnú legislatívu a odhalila chyby, napríklad sankcie odvolávajúce sa na dávno zrušené predpisy.
Pri nasadení takýchto nástrojov do verejnej správy však upozorňuje na bezpečnostné riziká. Pri práci s AI je potrebné dôsledne strážiť, aké dáta systém dostáva a kam smerujú. Ak nemajú štáty či korporácie s prevádzkovateľmi uzavreté osobitné zmluvy, presne sa nevie, či dáta neopúšťajú Európsku úniu, kto k nim má prístup a či neslúžia na ďalšie trénovanie modelov. Citlivé majetkové priznania preto nemožno jednoducho vkladať do bezplatných nástrojov. Na bezpečné nasadenie je nevyhnutné vybudovať komplexný, uzavretý a prísne riadený systém.
Otázka kontroly mocných sa tak neobmedzuje len na technologické možnosti. Rozhodujúce je, či štát dokáže zabezpečiť dôveryhodné dátové prostredie a či bude mať vôľu takéto nástroje skutočne využívať.
