Nico Lange: Európa musí Rusku vyslať jasný odkaz
Európa čelí ruským hybridným útokom, ktoré zahŕňajú sabotáže, podpaľačstvo a narušovanie vzdušného priestoru. Odborník na bezpečnosť Nico Lange upozorňuje, že Moskva musí za tieto aktivity tvrdo zaplatiť, inak bude v nich pokračovať. Zatýkanie najatých sabotérov podľa neho Rusko neodradí.
Lange poukazuje na to, že Európa síce míňa na obranu viac, no nákupmi amerických zbraní prehlbuje svoju závislosť od Washingtonu. Príkladom je podľa neho incident s obmedzením služby Starlink pre Ukrajinu, ktorý ukázal, aké nebezpečné je závisieť v kľúčových vojenských spôsobilostiach od Spojených štátov. Upozorňuje, že súčasná americká administratíva v tomto prípade konala v rozpore so zmluvami. „Každý, kto využíva americké spôsobilosti, si musí položiť otázku, či sa na ne môže spoľahnúť,” uvádza Lange.
Podľa Langa by Európa mala investovať do vlastných kapacít predovšetkým v oblastiach, ktoré si vyžadujú dlhodobé investície a kde chce byť schopná konať samostatne. Ako priority označuje obranu proti dronom, protivzdušnú a protiraketovú obranu, prostriedky elektronického boja a spôsobilosti úderov dlhého dosahu. „Keby stovky dronov leteli z Ruska na Slovensko, do Nemecka či do Škandinávie, ubrániť by sme sa nedokázali. Rusi to veľmi dobre vedia,” upozorňuje.
Ruské sabotáže a potreba spoločnej reakcie
Lange pripomína, že útoky ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU na európske ciele sa začali už v roku 2014 a dnes Rusko namiesto vlastných agentov najíma vykonávateľov z radov organizovaného zločinu. Európske krajiny podľa neho doteraz reagovali až po incidente a riešili ho ako otázku vnútornej bezpečnosti. „Toto nie sú izolované udalosti, ale súčasť strategicky riadenej činnosti tretej krajiny na európskom území,” zdôrazňuje.
Ako príklady účinnej odpovede uvádza zrušenie schengenských víz pre Rusov, zásahy proti tieňovej flotile v Baltskom mori či zostrelenie lietadla alebo dronu, ktorý naruší vzdušný priestor. Pripomína príklad Turecka, ktoré v roku 2015 zostrelilo ruské lietadlo po narušení vzdušného priestoru. „Tlačovky na Kremeľ dojem nerobia,” konštatuje Lange.
Ochrana letísk a kritika nemeckej reakcie
V súvislosti s ochranou letísk a vojenských objektov Lange kritizuje, že Nemecko na detekciu dronov používa ďalekohľad. „Na letisku sa cez ďalekohľady pozeráme, či tam náhodou nelieta nejaký dron. Keďže nevidíme, odkiaľ priletel a kam odletel, letisko pre istotu zavrieme. Je to ako v dobe kamennej,” uvádza. Podľa neho je potrebné vybudovať husté senzorové siete s využitím civilnej infraštruktúry a väčšiu zodpovednosť dať prevádzkovateľom.
Lange tvrdí, že na neúspešný útok na letisko v Lipsku mali nemecké úrady reagovať tak, akoby nálož vybuchla. „Toto bol čin štátneho terorizmu. Možno by to odôvodňovalo aj žiadosť o konzultácie v NATO podľa článku štyri či dokonca päť,” myslí si. Rovnaký princíp by sa podľa neho mal uplatniť aj pri neúspešnom útoku na továrne na drony pri Haniske pri Prešove.
Kognitívna vojna a dezinformácie
Podľa Langa Rusko využíva nespokojnosť občanov a premieňa ju na odpor proti podpore Ukrajiny. „Rusi sú v tom naozaj veľmi úspešní. Keď niekto chce dať nemeckej vláde najavo svoju nespokojnosť, Rusi ju dokážu spojiť s odkazom, že netreba podporovať Ukrajinu,” vysvetľuje. Vyvracanie lží faktami podľa neho nestačí. Štátna byrokracia sa podľa neho v tomto boji nevyhne riziku a koná pomaly, preto potrebuje širšiu iniciatívu podnikateľov, firiem a občianskej spoločnosti.
Obchod s Ruskom ako politický nástroj
Lange upozorňuje, že v Putinovom Rusku obchod neslúži vytváraniu blahobytu, ale záujmom štátu. Ruskú ekonomiku podľa neho využívajú navzájom prepojené spravodajské služby, organizovaný zločin a štát na politické a geopolitické ciele. „Obchod s Ruskom nie je len obchod, je to niečo iné,” zdôrazňuje. Podľa neho by nad každým, kto chce obchodovať s Ruskom, mala vláda vykonávať politický dohľad a obchádzanie sankcií by malo byť trestne postihované.
Diplomacia a bezpečnosť Slovenska
Lange odmieta tvrdenia, že vojnu treba ukončiť diplomaticky, pričom Ukrajina je podľa neho pripravená na bezpodmienečné prímerie už od marca 2025. „Každý, kto tvrdí, že to treba riešiť diplomaciou, nech vysvetlí ako. Ak to nevysvetlia, vytvárajú dojem, že diplomatickým riešením myslia vlastne kapituláciu Ukrajiny,” uvádza. Pripomína, že bezpečnostná situácia Slovenska by sa výrazne zhoršila, keby Rusko Ukrajinu porazilo, a Moskva by potom začala vyvíjať tlak aj na Slovensko.
Menším krajinám odkazuje, aby sa nebáli. „Veľa krokov, ktoré považujeme za eskaláciu, v skutočnosti napätie znižuje,” tvrdí. Ako príklad uvádza ukrajinské útoky na Krym. „Nezahrávajte sa s nami, lebo dostanete nakládačku,” uzatvára Lange s odkazom na odhodlanie, ktoré si Európa musí vypestovať.
