Symboly Nežnej revolúcie dnes obhajujú ruské postoje
Ivan Hoffman, Robo Grigorov a Ján Čarnogurský sa spájajú s odkazom Nežnej revolúcie. Pre mnohých sú prekvapením ich neskoršie postoje k Rusku a kritika Európskej únie či jej postoja k vojne na Ukrajine.
Hoffman preberá proruské naratívy
Pesničkár Ivan Hoffman dnes píše komentáre aj pre weby Hlavné správy či Hlavný denník, ktoré sú známe šírením dezinformácií. Vo svojich úvahách tvrdí, že sovietska okupácia Československa z roku 1968 sa dnes využíva na ospravedlňovanie rusofóbie. V komentároch preberá viaceré proruské naratívy o vojne na Ukrajine.
V júni 1989 vystúpila na Bratislavskej lýre americká pesničkárka Joan Baez, ktorá z pódia pozdravila disidenta Václava Havla a pozvala na pódium Ivana Hoffmana. Jeho protestné piesne boli komunistickému režimu tŕňom v oku. Keď začal spievať pieseň Nech mi nehovoria, vypli mu mikrofón. Jeho vystúpenie sa stalo jedným zo symbolov odporu proti režimu.
V auguste 2026 pri výročí okupácie Československa napísal, že udalosť z roku 1968 sa dnes využíva ako ospravedlnenie všeobecnej rusofóbie. Súčasné politické elity kritizoval za spoluprácu s Bruselom. Vo februári 2026 v komentári pre český portál Parlamentní listy napísal, že Ukrajina by mala pristúpiť na ruské požiadavky denacifikácie, demilitarizácie a neutrality. Tvrdenia o potrebe denacifikácie Ukrajiny označili českí analytici z ministerstva vnútra za súčasť ruskej propagandy. Hoffman tiež tvrdil, že pôvodný americký plán počítal s prevratom na Ukrajine a jej vyzbrojením proti Rusku. V novembri 2025 označil ruského prezidenta Vladimira Putina za rozhodujúceho aktéra mierových rokovaní.
Grigorov kritizoval EÚ za neúčasť Ruska na pietnom akte
Spevák Robo Grigorov, ktorého pieseň Pocta Majakovskému znela počas Nežnej revolúcie, emigroval v roku 1988 do Belgicka. V januári 2025 zverejnil na Facebooku status, v ktorom sa pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz rozhorčoval, že na pietny akt nepozvali žiadneho ruského predstaviteľa. Grigorov napísal, že Nemci a Ukrajinci, ktorí sa podľa jeho slov podieľali na vyvražďovaní ľudí v Auschwitzi, pozvaní boli. Dodal, že sa hanbí za postoj Európskej únie. Auschwitz 27. januára 1945 oslobodili vojaci 60. armády 1. ukrajinského frontu, medzi ktorými boli Rusi aj desaťtisíce Ukrajincov a príslušníci ďalších národností Sovietskeho zväzu.
Čarnogurský navštívil okupovaný Donbas
Bývalý disident a predseda KDH Ján Čarnogurský patril k Bratislavskej päťke, ktorú komunistický režim v auguste 1989 zatkol v súvislosti s prípravou pripomienky obetí sovietskej okupácie z roku 1968. Na slobodu sa dostal 25. novembra 1989. Dnes pôsobí ako predseda Slovensko-ruskej spoločnosti a patrí k verejným obhajcom viacerých ruských postojov. V minulosti tvrdil, že za vypuknutie vojny nesie zodpovednosť Západ, predovšetkým Spojené štáty. Svoje postoje vysvetľuje rozlišovaním medzi komunistickým Sovietskym zväzom a súčasným Ruskom.
V septembri 2026 tvrdil, že Ukrajina vojnu nemôže vyhrať a bude musieť pristúpiť na tvrdé podmienky Moskvy. V septembri 2025 navštívil Ruskom okupovanú časť ukrajinského Donbasu. Neďaleko Mariupola zavítal do vojenského výcvikového priestoru, kde si vyskúšal streľbu z kalašnikova aj ovládanie dronu. Fotografie z návštevy zverejnila Slovensko-ruská spoločnosť. Na výročie Nežnej revolúcie 17. novembra 2020 vystúpil na protivládnom proteste v Bratislave, kde rečnili aj Marian Kotleba, Milan Mazurek či predseda Komunistickej strany Slovenska Jozef Hrdlička.
František Mikloško, ktorý s Čarnogurským pôsobil v disente a neskôr aj v KDH, v roku 2022 pre Postoj povedal: „V tej chvíli som povedal, že naše cesty sa rozchádzajú.“
