Kde bola sociálka, keď deti vraždili? Za dverami úradov vládne chaos, na ktorý doplácajú nevinní
Brutálny útok na dve maloleté dievčatá na východe Slovenska je len ďalším dielom v skladačke zlyhaní štátu pri ochrane detí. Od dvojnásobnej vraždy v Staškove a tragédie v Spišskej Starej Vsi sa verejná diskusia točí okolo chýbajúcich kamier v školách či pochybení policajtov a psychológov.
Základnou otázkou zostáva, kde je orgán sociálnoprávnej ochrany detí, teda sociálka. Práve sociálna kuratela má poznať rodinné pomery rizikových detí, riešiť prostredie, v ktorom vyrastajú, a zasiahnuť skôr, než sa prípady zvrhnú na fatálne tragédie.
Sociálna poradkyňa Ida Želinská upozorňuje, že orgány sociálnoprávnej ochrany mali v týchto príbehoch vystupovať ešte predtým, než sa tragédie stali. „Mali byť vlastne všade tam, kde ste to vymenovali. Sú to práve tí ľudia, ktorí majú vytvárať sieť pomoci pre deti čímkoľvek ohrozené,“ uviedla.
Podľa zákona platí, že každý, kto má vedomosť o porušovaní práv dieťaťa, má takúto skutočnosť nahlásiť. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí majú stanoviť stupeň ohrozenia a určiť plán, čo s tým robiť.
V prípade Staškova bolo rodinné prostredie evidentne hlboko rozvrátené a chlapec bol zverený do náhradnej starostlivosti starých rodičov, ktorí pravdepodobne nemali dostatok kompetencií či síl na náležitú výchovu. Odborníci zdôrazňujú, že nešlo o skrat, ale o dlhodobý problém.
Želinská odmieta tvrdenie, že sociálka v teréne nebola. „Ešte stále nevieme, či niečo robila a kde presne nastalo pochybenie,“ povedala s tým, že pracovníci sociálky majú obrovské kompetencie, vystupujú na súde a sú právnymi zástupcami detí.
Za jeden zo základných problémov označila to, že sieť pomoci je nesmierne riedka. Ak pracovník rozhodne, že dieťa vyňali z rodiny a zverujú ho do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, rodina bude potrebovať konkrétny typ podpory. „Ľudia na úradoch síce sedia, no stávajú sa z nich len dohovárači,“ skonštatovala.
Poukázala aj na dostupnosť odbornej starostlivosti. „Ak sociálna pracovníčka zistí, že dieťa je podľa školskej psychologičky na hrane a potrebuje psychiatrickú starostlivosť, aké máme čakacie doby? Koľko máme na Slovensku detských psychiatrov?“ pýta sa.
V prípade Spišskej Starej Vsi, kde mladý muž zavraždil učiteľku a spolužiačku, už podľa nej vieme, že systém kurately zlyhal. „Plány síce mali vypracované a na papieri vyzerali fantasticky, ale v realite tam vôbec neboli,“ uviedla.
Ďalším problémom je podľa nej personálna situácia na úradoch. „Pracovníci sa tam striedajú ako apoštoli na orloji, pretože práca je tak zle platená, že vydržia pol roka či rok a odídu,“ povedala. Poukázala aj na to, že na niektorých úradoch pracujú ľudia len s bakalárskym titulom.
Podľa Želinskej sa systém utápa aj v rodičovských sporoch. „Pred 10 až 15 rokmi u nás prudko narástol počet rodičovských sporov. Ľudia na úradoch na to neboli vyškolení ani pripravení, zamotali sa do nich a dnes utápajú obrovské množstvo úradníckeho času v rodičovských konfliktových agendách,“ vysvetlila.
Kritizovala aj takzvaný písmenkový systém, pri ktorom pracovníci lietajú po celej lokalite k ľuďom vzdialeným aj hodinu cesty. „Keby existovalo terénne rozdelenie podľa lokalít, pracovníci by lepšie pozorovali väzby, videli by dianie v komunite,“ dodala.
Za kľúčovú označila otázku priorít. „Pýtajme sa, aké priority má slovenská sociálnoprávna ochrana detí – či je to ochrana detí a občanov pred násilím, zanedbávaním a zneužívaním, alebo sú to rodičovské spory,“ uzavrela.
