Putin prekvapil jadrovým kufríkom. S Trumpom a Si Ťin-pchingom pritom rokoval o obmedzení jadrových zbraní
Roky súperenia, obchodné spory aj rozdielne postoje k vojnám. Napriek tomu sa lídri troch jadrových mocností stretli pri jednom stole a americký prezident hovorí o historickom okamihu.
V čínskom Šen-čene sa koná historické trilaterálne stretnutie troch svetových veľmocí. Ide o prvé spoločné rokovanie lídrov Spojených štátov, Ruska a Číny v tomto formáte. Koná sa na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC).
Trump chce hovoriť predovšetkým o jadrových zbraniach a ich obmedzení, predmetom rokovaní má byť aj vojna na Ukrajine či vojna v Iráne. Stretnutiu predchádzali bilaterálne rokovania medzi Trumpom a Putinom, ako aj medzi Si Ťin-pchingom a Trumpom.
Napriek veľkému napätiu a rozkolom v otázkach ruskej invázie na Ukrajinu či amerických útokov na Irán sa Trump snaží vytvárať dojem, že vzťahy medzi lídrami sú mimoriadne dobré. Oboch autoritárskych lídrov nazval priateľmi. Medzi USA a Čínou však stále panuje veľké napätie, najmä pre technologickú rivalitu. Washington a Peking súperia napríklad v oblasti umelej inteligencie a pokročilých čipov, spornou otázkou zostáva aj obchodná a colná vojna.
Čína tiež nesúhlasí s americkou vojnou v Iráne. S Teheránom ju spájajú úzke hospodárske vzťahy a patrí medzi jeho významných odberateľov ropy. Čína preto presadzuje ukončenie konfliktu.
Prekvapením bolo, keď si Vladimir Putin už v stredu na začiatok summitu priniesol jadrový kufrík. Ide o symbolické zariadenie, prostredníctvom ktorého môže ruský prezident autorizovať jadrový útok. Kufrík niesol námorný dôstojník, zachytili zábery ruskej štátnej televízie. Môže ísť o zámerný Putinovu provokáciu. Paradoxom je, že lídri troch jadrových veľmocí mali rokovať predovšetkým o možnostiach obmedzenia jadrových zbraní.
Rokovanie troch lídrov za zatvorenými dverami má trvať viac ako hodinu. Ešte pred začiatkom rokovaní všetci traja lídri predniesli úvodné prejavy. Trump viackrát zdôraznil, že ide o historické stretnutie. Putin povedal, že „naše tri krajiny majú spoločnú zodpovednosť za udržiavanie mieru a bezpečnosti“. Tieto slová zazneli napriek pokračujúcej ruskej vojne na Ukrajine či americkej vojne v Iráne.
Putin tiež povedal, že by mali prediskutovať globálne a regionálne vzťahy vrátane energetickej bezpečnosti. Trump vyhlásil, že tri krajiny majú jedinečnú príležitosť rokovať o znížení počtu jadrových zbraní, pripustil však, že vzdať sa ich nie je jednoduché.
Americký prezident zároveň opäť zaútočil na Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý označil za „nekontrolovateľný“. Súd pritom v marci 2023 vydal na Putina zatykač pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonných deportácií ukrajinských detí.
Hoci tradícia bilaterálnych stretnutí veľmocí tu bola vždy, k takémuto trilaterálnemu rokovaniu dosiaľ nikdy nedošlo. Svet bol počas studenej vojny zvyknutý na dve veľmoci – USA a Sovietsky zväz. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Rusko topilo v kríze, no Putin postupne zmenil smerovanie krajiny, čoraz viac koncentroval moc a dostával Rusko do konfliktu so Západom. Zatiaľ čo Čína ekonomicky a vojensky posilňovala, Rusko sa pod Putinovým vedením snažilo obnoviť svoje postavenie svetovej veľmoci.
Čína sa v posledných rokoch čoraz viac zbližovala s Ruskom a udržiavala s ním intenzívne politické aj hospodárske kontakty. Počas druhého Trumpovho mandátu sa začali meniť aj vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom. Napriek pokračujúcej colnej vojne a technologickej rivalite sa obaja prezidenti snažia obnovovať dialóg. Trump navštívil Čínu v máji 2026 a Si Ťin-pching v septembri absolvoval štátnu návštevu Spojených štátov.
