V Česku ocenenie odmietla, na Slovensku prijala Bielu vranu

By Samuel
5 Min Read

V Česku cenu od ministra odmietla, na Slovensku prijala Bielu vranu

Uznávaná slovenská výtvarníčka Anna Daučíková odmietla ocenenie od českého ministra kultúry Ota Klempíře, ktorého prístup považuje za nehorázny. Na Slovensku sa naopak stala laureátkou ocenenia Biela vrana za celoživotnú vernosť pravdivosti a odvahu k sebavyjadreniu napriek nehostinnému spoločenskému prostrediu.

Varovanie pred obmedzovaním občanov

Súčasné dianie na Slovensku považuje za nebezpečnú snahu politikov o spacifikovanie občanov. Varuje, že ide o „drzé politické kroky k totálne kontrolovanej spoločnosti, ktorej sa dovolí iba konzumovať”. Zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja vníma ako vrchol drzosti voči všetkému, čo považuje za vlastenectvo.

17. november 1989 v Moskve

Deň 17. novembra 1989 ju zastihol v Moskve, úplne odtrhnutú od diania v Európe. O tom, že Československo získalo slobodu, sa dozvedela až z radostného telefonátu od otca. Ruskí priatelia z disentu sa jej podľa jej slov pýtali, ako je možné, že sa u nás stále nič nedeje, keď sa ostatné satelitné štáty už zbavili bývalého režimu. Odpovedala im: „Najprv ste nám zlomili chrbticu a teraz chcete, aby sme vyskočili prví?”

Historické rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi

Rozdiely medzi Českom a Slovenskom vníma Daučíková ako historicky dané. Pripomína, že Slovensko bolo menej urbanizované a menej priemyselné než Česko. Reformátorská poloha husitskej a evanjelickej cirkvi v Česku podľa nej predstavuje obrovský kontrast voči väčšinovej katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá z hľadiska vzdelávania a rozhľadu pôsobila historicky skôr ako „sedatívum”. Pozostatky toho vidí dodnes pri pohľade na voličov strán ako Republika, Hlas či Smer.

Situácia LGBT ľudí a splošťovanie kultúry

V 90. rokoch bola výrazným hlasom za práva LGBT ľudí. Vtedy podľa nej panovali úplne iné predstavy o budúcnosti a spoločnej ceste s Českou republikou. Tá sa však vďaka registrovaným partnerstvám a posunom v postojoch ľudí odtrhla. Zmenu ústavy, ktorá definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, považuje za čisto politickú záležitosť bez odbornej či celospoločenskej debaty. Keď podľa nej nemá existovať iná kultúra než tá presadzovaná súčasnou predstaviteľkou rezortu kultúry, spoločnosť sa splošťuje a veľká časť ľudí sa tu necíti bezpečne. Netýka sa to len LGBT komunity, ale aj Rómov, občanov židovského pôvodu, národnostných menšín či migrantov.

Odmietnutie ceny od českého ministra

List od českého ministra kultúry dostala v júni. Prekvapil ju a bez váhania vedela, že cenu musí odmietnuť. Prijatím by podľa nej pritakala nehoráznej kultúrnej politike, ktorú v Česku minister predvádza. Išlo o oficiálny list s číslom a pečiatkou. Odpoveď okamžite zaniesla na podateľňu ministerstva, kde jej dali pečiatku na kópiu. Ministra požiadali o dôvernosť do oficiálneho zverejnenia laureátov, čo dodržala. Rovnako by sa podľa svojich slov zachovala, keby ponuka prišla zo slovenského ministerstva kultúry, pretože obe ministerstvá vníma v úzkom spojení. Prezidenta Petra Pellegriniho označila za „prázdny oblek” s tým, že doteraz neurobil jediný krok, ktorý by svedčil o tom, že koná sám za seba.

Ocenenie Biela vrana ako symbol hodnôt

Ocenenie Biela vrana vníma v absolútnom kontraste s cenou, ktorú odmietla v Česku. Nie je si istá, či si takéto prívlastky zaslúži, no ocenenie nevníma ako osobnú nálepku, ale ako symbolickú hodnotu a obraz hodnôt, ktoré si spoločnosť váži a potrebuje. Najviac sa jej páči samotný názov Biela vrana, ktorý označila za úplný oxymoron, keďže vrana je predsa čierna. Pozná však podľa svojich slov veľa takýchto bielych vrán, hoci nemá priestor ich verejne oslavovať. O práci českého ministra kultúry si myslí, že o nej vôbec netušil a pôsobí ako „užitočný idiot”, ktorý je ochotný tieto funkcie vykonávať.

Každodenná práca v ateliéri

Svoju tvorbu opisuje ako každodennú prácu v ateliéri, čistú pracovnú rutinu, ktorú má celý život. Nikdy nemala dovolenku a ani ich nemá rada. Byť umelcom podľa nej znamená byť ním 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Netvorí preto, aby veci vystavovala, ale preto, že musí. Táto práca je podľa nej každodenným zdokonaľovaním vlastného vnímania a nevyhnutnosťou vyjadriť sa, čo však neznamená, že výsledok musí byť verejný. Prieči sa jej megalomanský prístup, keď si niekto namýšľa, že všetko, čo vytvorí, si zaslúži pozornosť.

Share This Article
Impressive Mobile First Website Builder
Ready for Core Web Vitals, Support for Elementor, With 1000+ Options Allows to Create Any Imaginable Website. It is the Perfect Choice for Professional Publishers.