Prípad Hartmut Tautz: Slovensko sa vzďaľuje spravodlivosti aj po 40 rokoch
V najbližších hodinách si pripomenieme tragický osud Hartmuta Tautza, osemnásťročného mladíka z bývalej NDR, ktorý sa v auguste 1986 pokúsil prekročiť železnú oponu na ceste za slobodou. Tento incident, ktorý sa odohral v Bratislave – Petržalke, odhalil brutálnu realitu komunistického režimu. Aj po štyridsiatich rokoch je zarážajúce, že Slovensko sa stále nedokázalo vyrovnať s týmito historickými traumami.
Násilie na hraniciach
V noci z 8. na 9. augusta sa rozbehla mašinéria násilia, keď pohraničníci vypustili psov, ktorí boli cvičení na agresivitu, aby ako nástroj represie útočili na útlejších utečencov. Hartmut Tautz, pri pokuse uniknúť, zahynul v bezprostrednej blízkosti rakúskej hranice. Brutálny zákrok voči bezbrannému mladíkovi nie je ojedinelý; svedčí o politickej klíme, ktorá podporovala násilie voči tým, ktorí sa pokúsili o útek.
Pokrivená spravodlivosť
Pohraniční vojaci, ktorí sa zúčastnili na tomto incident, boli chránení pred akýmikoľvek následkami. Vyšetrovatelia ŠtB s pomocou vojenských prokurátorov zametli celú záležitosť pod koberec, čím sa postavili na obranu bezprávia a utajovania celého systému prenasledovania. Prokuratúra sa ani náznakom nezabývala skutočnosťou, že by pri včasnej pomoci mohol Hartmut prežiť, lebo záujmy štátu prevládali nad základným právom na život.
Útecha Českej republiky?
Na rozdiel od Slovenska, Česká republika sa snažila veci udržať v historickej pamäti. Úřad pre dokumentaci a vyšetřování zločinů komunizmu dodnes funguje a rieši zločiny spáchané za totalitného režimu. Výsledkom tohto úsilia je aj aktuálny verdikt Obvodného súdu pre Prahu 1, ktorý potrestal dve osoby za prenasledovanie umelca Tomáša Töpfera. Na Slovensku však žiadny podobný súdny proces nestojí v horizonte.
Zabúdanie na minulé zlo
Nie je jasné, prečo Slovensko, hoci prešlo 36 rokov od revolúcie, nezvládlo prerušiť právnu kontinuitu s komunistickým režimom. Odporúčania Ústavu pamäti národa, ktoré jasne identifikovali zločiny komunizmu, zostali často ignorované. V roku 2008 bola podaná sťažnosť na Generálnu prokuratúru s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred spravodlivosť, avšak dodnes bez odpovede.
Nedávne vyjadrenia a závody v ospravedlnení
Peter Šufliarsky, bývalý námestník generálneho prokurátora, sa vyjadril, že zločiny proti ľudskosti nemôžu byť posudzované v rámci štátneho systému spravovania. Takéto postoji naznačujú, že snahy o spravodlivosť sú i naďalej obmedzené. Až do poslednej chvíle sa prokurátorom a vyšetrovateľom zdalo byť pohodlnejšie uprednostniť kariérne a systémové záujmy pred realizáciou spravodlivosti.
Reflexia dnešného stavu
Dnešné Slovensko sa akoby odmietalo postaviť k svojej minulej identite a zvoleným praktikám, ktoré tu prevládali. Pripomína auto, ktoré zle zabočilo a vodič nechce prijať realitu. Naivita ohľadom dedičstva normalizácie ostáva aj dnes hlavnou brzdou v uskutočňovaní právneho štátu a spravodlivosti. Prevzatie zodpovednosti a rekonštrukcia historických faktov sú potrebné na to, aby sa Slovensko posunulo dopredu a zmierilo so svojou temnou minulosťou.
