Štefančík: Fico a Smer sú v panike, preto útočia na Žilinku
„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz,“ hodnotí odchádzajúci týždeň politológ Radoslav Štefančík.
Podľa politológa vládny Smer spustil ostrý útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku preto, lebo sa dostal do časovej tiesne a reálne hrozí, že vysoko postavení členovia Smeru či ľudia v pozadí skončia vo väzení. Funkčné obdobie Maroša Žilinku končí v decembri 2027 a koalícia potrebuje generálneho prokurátora na svoj obraz. Keďže to nejde zmenou legislatívy a Žilinka sa spriečil, najideálnejšie by pre nich bolo, keby odišiel skôr a mohli si zvoliť niekoho podriadenejšieho.
Maroš Žilinka vyhlásil, že neodstúpi, a poodhalil existenciu „bezostyšných“ mocensko-politických tlakov na prokuratúru v kauzách spojených s vládnymi politikmi. Podľa Štefančíka Žilinka pomenoval presne to, čo vidno aj na správaní bývalých funkcionárov. Pre súčasnú moc je funkcia generálneho prokurátora kľúčovejšia než prezidentský úrad, pretože dokáže zastaviť stíhania a zamiesť kauzy pod koberec.
Nemecký zlom a vzostup extrémizmu
V nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko došlo k historickému zlomu, keď krajinské voľby prvýkrát od druhej svetovej vojny vyhrali pravicoví extrémisti z AfD. Nemecká tajná služba ich označuje za extrémistov aj neonacistov a hovorí sa o hrozbe, že sa ich idey dostanú do mainstreamu.
„Pravicový extrémizmus už v podstate v mainstreame je, pretože sa neuvažuje len o víťazstve v jednej spolkovej krajine, ale aj o tom, čo sa stane, ak vyhrajú voľby na spolkovej úrovni. Zatiaľ sa im darí predovšetkým v bývalých spolkových krajinách bývalej NDR. Nahromadili sa tam štrukturálne problémy, ktoré vládne garnitúry nedokázali vyriešiť, čo umožnilo extrémizmu rozrásť sa až do volebného úspechu,“ hovorí Štefančík.
Podľa politológa sa ostatné subjekty zatiaľ so stranou nehodlajú spájať, keďže ju spolkový úrad považuje za nebezpečnú pre ústavný poriadok. Tradičné strany však musia vymyslieť úspešný spôsob boja proti extrémizmu, pretože koncept občianskeho vzdelávania z polovice 20. storočia očividne nestačil. Je to zároveň dôsledok veľkých koalícií, ktoré boli pre Nemecko typické. Extrémizmus sa pritom nedá vyriešiť bojom proti konkrétnej politickej strane, ale výhradne odstránením štrukturálnych problémov v spoločnosti a regiónoch.
Myšlienka veľkej koalície na Slovensku
Prezident Peter Pellegrini otvoril otázku možnej širokej koalície dvoch najsilnejších znepriatelených strán po voľbách v roku 2027. Hoci táto myšlienka nenašla podporu u Smeru ani v opozícii, Štefančík ju považuje za zatiaľ najmúdrejšiu myšlienku, ktorú prezident vyslovil.
Aj keď ju mnohí označili za absurdnú, v našej histórii ani v Európe by nešlo o ojedinelý úkaz. Funguje to napríklad vo Švajčiarsku, Belgicku či Rakúsku v rámci takzvanej konsociačnej demokracie, kde má každý spoločenský prúd svoje zastúpenie vo vláde. U nás urobil prvý krok k zmierneniu napätia Mikuláš Dzurinda v roku 1998 prizvaním Strany maďarskej koalície a neskôr Robert Fico prijatím Mosta-Híd.
Ak si máme vybrať medzi koalíciou Smeru s Republikou a SNS, alebo koalíciou Smeru s Progresívnym Slovenskom, druhá možnosť by bola pre krajinu nepochybne prospešnejšia ako vláda radikálov. S tým, že široké koalície prinášajú skôr stagnáciu a neprajú reformám, Štefančík plne súhlasí. Veľká koalícia je až tá posledná možnosť. Ak si však vyberáte medzi stagnáciou a regresom – teda návratom niekde pred rok 1989 pod vládou extrémistov –, stále je lepšia stagnácia.
Povolebný pat a faktor Igor Matovič
Prieskumy verejnej mienky naznačujú tesný súboj a scenár, v ktorom by väčšinu nezostavila vládna koalícia ani opozícia bez hnutia Slovensko Igora Matoviča. Výraz „povolebný pat“ sa v diskurze objavuje pred každými voľbami za posledných osem rokov a zatiaľ k nemu nikdy nedošlo, takže by sa ho Štefančík neobával. Otázkou zostáva, či opozičné strany budú ochotné vytvoriť vládu s Igorom Matovičom.
S Matovičom však treba počítať, pretože pred voľbami dokáže strhnúť pozornosť. Historická skúsenosť však ukazuje, že Matovič v minulosti premrhal najväčšiu šancu na pozitívnu zmenu Slovenska, keď rozmrhal ústavnú väčšinu. Karty navyše môžu zamiešať aj nové či návratové iniciatívy Richarda Sulíka a Borisa Kollára.
