Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách
Prezident Peter Pellegrini predniesol druhú správu o stave republiky. Zatiaľ čo pred rokom trvalo jeho vystúpenie 38 minút, tentoraz to bolo 49 minút. Ústrednou témou príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie.
Prezident podľa hodnotenia šéfa domácej politiky Aktualít Martina Sliza vystihol reálny stav spoločnosti. Rozdelenie je cítiť v rodinných diskusiách, v nezahojených ranách z pandémie, v téme utečencov aj v politickom zápase medzi opozíciou a koalíciou.
Pellegrini hovoril o neúcte k ľuďom a poukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a témami, ktoré im politici ponúkajú. Začal obrazom z mariánskej púte v Šaštíne, kde videl spojenie a zjednotenie, no následne skritizoval hádky politikov v nedeľných diskusiách.
Vyváženosť na povrchu, zhovievavosť k vláde v hĺbke
Prejav bol podľa Sliza vystavaný tak, aby pôsobil vyvážene, no voči vláde bol prezident zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je Pellegrini čestným predsedom.
Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím kritiku rozriedil. Pri téme konsolidácie nehovoril len o posledných troch rokoch, ale vysvetľoval, ako sa verejné financie rozbili za predchádzajúcich vlád. Jediné konkrétne meno v tejto súvislosti bol úradnícky premiér Ľudovít Ódor.
V prejave zazneli viaceré body vyzdvihujúce agendu konkrétnych rezortov. Prezident ocenil školskú reformu ministra Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy Erika Tomáša, energopomoc Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc pod vedením Matúša Šutaja Eštoka. Ocenil aj environmentálne témy či dobudovanie jadrových blokov.
Najsilnejšia kritika: platy politikov a blokovanie parlamentu
Najotvorenejším momentom príhovoru bola podľa Sliza kritika, pri ktorej prezident nešiel cez žiadne okluky. Priamo vyhlásil, že je zbytočné hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy – pričom pred ním sedel celý vládny kabinet aj premiér.
Nekompromisne skritizoval aj pomery v parlamente. Za neprípustné označil, aby sa neustále presúvali neprerokované body schôdzí alebo odsúvali schôdze o odvolávaní ministrov. Podľa Sliza išlo o bezprecedentný postup, keďže ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu sa má naplniť do siedmich dní. Koalícia však návrhy na odvolanie ministrov odkladala celé mesiace a napokon ich zgrupla do jednej schôdze.
Ticho pri ruských kamerách a kybernetických hrozbách
V bloku o kybernetickej bezpečnosti prezident nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Nehovoril o kauze s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ruskú provenienciu aj únik dát. Nezaznelo ani slovo o bombových hrozbách na školách.
Pri téme vojny na Ukrajine sa zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica, čo podľa Sliza zodpovedá jeho predvolebnej línii. V kampani mal billboardy s prísľubom, že ani jeden slovenský vojak nepôjde na Ukrajinu. Opakoval, že konflikt nemá vojenské riešenie a musí sa vyriešiť za rokovacím stolom.
Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil. V jednej pasáži však vyzval vládu aj občanov k tolerancii voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne – bez ohľadu na farbu pleti či vierovyznanie. Tento odkaz podľa Sliza vo veľkej miere smeroval aj k desiatkam tisíc Ukrajincom, ktorí u nás žijú.
Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia
Opozícia sa v správe ocitla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou. Hovoril aj o tom, že diskusia sa zvrhla na „vojnu štipľavých statusov“.
Podľa Sliza je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Zásadné kroky, ako rušenie NAKA, Špeciálnej prokuratúry, preformátovanie RTVS či bleskové novely Trestného zákona, robila vládna väčšina bez reálnej diskusie.
Záverečný verdikt
Druhú správu Petra Pellegriniho o stave republiky možno podľa Sliza zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie.
„Neprekvapuje to – Peter Pellegrini vznik tejto vlády sám spoluzakladal a táto vládna väčšina mu výrazne dopomohla do Prezidentského paláca. Bol by zázrak, keby sa dnes voči nim postavil tak tvrdo, ako sa vo svojej dobe postavil Michal Kováč voči Vladimírovi Mečiarovi,“ uzavrel Sliz.
