Komici Hudák a Szatmary: Furt čakáme, že bude lepšie. Ale ono lepšie už bolo
Tomáš Hudák a Michael Szatmary hovoria o veku, pri ktorom už človek nemusí stihnúť každú párty, ale stále môže mať nové sny. O hypotéke splácanej „čajovými lyžičkami“, mužoch, ktorí sa nemusia báť vlastných sĺz, aj o tom, prečo je slovenská politika niekedy absurdnejšia než vtip. Dvojica stand-upistov hovorí aj o sociálnych sieťach, hraniciach humoru a o tom, čo sa stane, keď sa na pódiu namiesto dvoch monológov rozhodnú viesť dialóg.
Po štyridsiatke už človek vie, čo mu stojí za jeho čas
Ste pred premiérou svojho stand-up špeciálu „Lepšie to už nebude“. Ten názov znie na prvé počutie ako rezignovaný postoj k životu. Pri čom ste si vy osobne povedali: „Dobre, toto už lepšie nebude, prestávam s tým bojovať?“
Michael Szatmary: Ak nepočítam fyzické starosti s mojím vlastným telom, lebo pri ňom sa snažím len všemožne oddialiť neodvrátiteľné, a to je staroba, tak som prestal bojovať s ľuďmi, ktorí odmietajú pochopiť, prijať argument, prípadne racionálne diskutovať.
Tomáš Hudák: Šedivejúca brada a pocit, že musím byť na každej párty. Nemusím. Už mi nemá čo ujsť. Práve naopak, doma by mi uchádzalo strašne veľa. Ja už mám celkom slušné párty s deťmi, keď ich treba dostať do postele.
Keď máte dvadsať, tridsať, žijete s pocitom, že väčšina života je ešte pred vami a môžete byť prakticky kýmkoľvek. Čo sa s touto predstavou stane po štyridsiatke? Je oslobodzujúce pripustiť si, že niektoré sny sa už jednoducho nesplnia?
Michael Szatmary: Je milé, že si niekto myslí, že mám po štyridsiatke. Fakticky mám, ale v skutočnosti mám už tesne po päťdesiatke. Sny sa s vekom nestrácajú, len sa menia, no stále nás posúvajú vpred a nútia sa zlepšovať. Človek bez snov je človek bez ambícií. Fakt ale je, že sen milovať sa so všetkými ženami sveta sa mi už nesplní.
Tomáš Hudák: Práve naopak, až po štyridsiatke človek veľakrát pochopí, čo ho naozaj baví, čo mu stojí za čas a energiu a čo nie, a hlavne už má skúsenosti a rozhľad na to, aby to, čo robí, robil naozaj kvalitne a s pridanou hodnotou toho množstva „nažitého“.
Poznáte sa a pracujete spolu dlhé roky. Mišo, čo podľa vás Tomáš znáša na starnutí najhoršie? A Tomáš, čo podľa vás najťažšie nesie Mišo?
Michael Szatmary: Naše debaty sa stále častejšie stočia na zdravie a porovnávanie si vlastného stavu a čo nové nás a kde začalo bolieť. Tomi má nové bábo, k tomu ešte jedného štvorročného, pomerne živého syna. A mať malé deti po štyridsiatke už nie je taká sranda, ako si niekto môže myslieť. Energia sa stále ťažšie a ťažšie hľadá a dopĺňa.
Tomáš Hudák: Miško je naozaj lokálny sexsymbol, a tak ho podľa mňa najviac trápi, že už nemá look toho mladučkého Enrique Iglesiasa a že reklamy na krémy vyhladzujúce vrásky naozaj klamú.
Čo ste si vo svojich dvadsiatich či tridsiatich mysleli, že budete mať dnes dávno vyriešené a s prekvapením zisťujete, že nemáte?
Michael Szatmary: A vidíte, mám to presne naopak. V mladom veku by ma ani len nenapadlo, že ma bude živiť humor, nevedel som si predstaviť, čo naozaj chcem v živote robiť, a preto som skúšal všetko možné. Toto sa vyriešilo až po štyridsiatke. A čo nemám? Ale už ma to ani neprekvapuje – našetrené peniaze.
Tomáš Hudák: Hypotéku. V podstate som len teraz začal so splácaním a pri pohľade na zostatok istiny mám pocit, že nalievam vodu do studne čajovými lyžičkami. Predstava, že keď ju raz s umelými zubami dosplácam, môžem začať rovno šetriť na prenájom hrobového miesta, ma vedie k úvahám, že nechať sa rozprášiť nad Dunajom vlastne nie je až taký zlý nápad.
A opäť sa môžete navzájom „natrieť“. V čom sa podľa vás ten druhý za tie roky najviac zmenil? A v čom sa, naopak, nezmenil vôbec, hoci by sa už možno mal?
Michael Szatmary: Ja odjakživa tvrdím, že ľudia sa nemenia. Ak je človek dobrý, je to dobre, a blb bude navždy blb. Tak to proste je. Tomi sa možno už troška naučil povedať „NIE“, ale fakt len troška. A čo by zmeniť mal? Time management.
Tomáš Hudák: Mišo za tie roky veľmi scitlivel. Netvrdím, že by predtým nemal tento rozmer, ale tá akcelerácia empatie a vnímavosti pre potreby iných je očividná. Určite to súvisí s otcovstvom, ktoré zmení každého z nás. Získal nadhľad nad mnohými vecami a to je v našom veku veľmi dôležitá a cenená vlastnosť. V čom sa vôbec nezmenil, je jeho chuť žiť naplno a žúrovať, aj keď mu jeho telo naznačuje, že treba vypnúť tempomat.
