Kým Európa spája sily, slovenská vláda prešľapuje
Európska únia buduje silnejšiu obranu bez spoločnej armády a tlačí na jednotný priemysel. Europoslankyňa Lucia Yar (PS/Renew Europe) varuje, že kvôli vláde môžu slovenské firmy ostať bokom.
Európsky parlament v stredu masívnou väčšinou podporil novú legislatívu (Omnibus V), ktorá má urýchliť a zjednodušiť obranný priemysel naprieč Úniou a naliať doň stovky miliárd eur. Kým Brusel a členské štáty hľadajú spoločné riešenia pre efektívnejšiu obranu v časoch hybridnej vojny, Slovensko podľa europoslankyne Lucie Yar fatálne zlyháva. Dôvodom je podľa nej nielen pošramotený imidž vlády, ale aj vnútorné spory v koalícii a konflikt záujmov ministra obrany Roberta Kaliňáka.
USA už nemusia byť istotou a NATO nerieši všetko
Podľa europoslankyne je dôvodom zmeny európskeho prístupu k vlastnej obrane nielen vojna na Ukrajine, ale aj globálne zmeny, ktoré Úniu nútia postaviť sa na vlastné nohy. „Vidíme, ako sa mení geopolitický priestor. Spojené štáty americké ako doterajší spoľahlivý partner v Severoatlantickej aliancii sa už nemusia zdať až takí spoľahliví,” varuje Yar.
Ďalším faktorom je povaha moderného konfliktu. „Hybridné útoky, sabotáže, útoky na infraštruktúru, podpaľačstvo či dezinformácie totiž neprekračujú oficiálnu hranicu na to, aby sme mohli uplatniť články NATO o takzvanej kolektívnej obrane. Nemôžeme sa tak plnohodnotne brániť,” objasňuje Yar.
Predstava o sebestačnosti je naivná
Zatiaľ čo Spojené štáty americké operujú v rámci svojich ozbrojených síl len s tridsiatimi zbraňovými systémami, armády európskej dvadsaťsedmičky ich majú vo výzbroji 170. Kým USA majú jediný typ hlavného bojového tanku, v Európe ich nájdeme dvanásť.
„Na každý typ treba vlastný výcvik, náhradné diely a servis, čo predstavuje v krízovej situácii obrovský logistický problém,” vysvetľuje spoluspravodajkyňa Výboru pre bezpečnosť a obranu Lucia Yar. „Musíme si uvedomiť, že ani Slovenská republika, ani Francúzsko sa dnes samé neubránia. Jedinou možnosťou je spolupráca,” dodáva.
Bruselská armáda je mýtus
Lucia Yar odmieta obavy zo straty suverenity budovaním „európskej armády”. Nová legislatíva podľa nej nijako nezasahuje do vojenského velenia či politického rozhodovania o nasadzovaní vojakov. Cieľom je výhradne spojenie európskeho priemyslu.
„Netreba vytvárať vlastné riešenia od znova. Už teraz sa popri systémoch Patriot rieši napríklad spoločný európsky projekt Freya, v hre sú peniaze na európske stíhačky či vojenskú mobilitu,” dodáva.
Poistka proti „kamarátom”
Nové pravidlá zavádzajú celoeurópsku štandardnú lehotu 42 pracovných dní na povolenie výstavby zbrojárskej fabriky. Štáty budú musieť vytvoriť jednotné kontaktné miesta. Ak úrady nestihnú žiadosť vybaviť, firma automaticky získava povolenie.
Yar do legislatívy pretlačila poistku inšpirovanú situáciou na Slovensku. „Členské štáty si nebudú môcť schvaľovať povolenia svojvoľne. Budú musieť informovať Európsku komisiu. Ak by to malo slúžiť len na pomoc kamarátom, Európska únia to uvidí,” hovorí.
Slovensko bez názoru
Podľa Lucie Yar Slovensko k tejto legislatíve nemalo vypracovanú žiadnu pozíciu. Dôvodom bol konflikt medzi ministerstvom obrany pod vedením Roberta Kaliňáka a ministerstvom hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej o presunoch vojenského materiálu v rámci EÚ.
„V Rade je normálne mať kladnú pozíciu. Ale nemať po mesiacoch rokovaní vôbec názor znamená, že si vláda jednoducho nespravila domácu úlohu,” kritizuje Yar.
Kaliňák radšej nakupuje v Emirátoch či Brazílii
Spoločnosť Kallan Consulting, ktorú Robert Kaliňák spoluvlastní, v rokoch 2022 a 2023 lobovala v Spojených arabských emirátoch v prospech českej zbrojárskej skupiny CSG miliardára Michala Strnada. Keď sa Kaliňák stal ministrom obrany, jeho rezort uzavrel so Strnadovou skupinou kontrakty v rámcovej hodnote 60 miliárd eur.
„Keď sa stretávam s mnohými malými a strednými zbrojovkami, necítia absolútne podporu z ministerstva, pretože minister má iné záujmy v oveľa väčších gigantoch a zjavne aj v úplne iných krajinách,” tvrdí Yar.
Pracovať pre Ukrajinu potajomky zo strachu pred Gašparom
Do Omnibusu a Európskeho obranného fondu sa podarilo presadiť kritérium, podľa ktorého dostanú rýchlejšie peniaze firmy z krajín východného krídla. Túto výhodu však mažú kroky vládnych politikov.
„Problémom je príšerný imidž slovenskej vlády voči EÚ a Ukrajine. Nad slovenskými firmami visí otáznik, či dokážu pomáhať Ukrajine, keď naša vláda spolupracuje s Ruskom,” upozorňuje europoslankyňa.
„Niektoré slovenské firmy s Ukrajincami robia, ale veľmi sa tým nechvália, pretože by ich ešte možno podpredseda národnej rady, pán Gašpar, označil za možný strategický cieľ pre Rusko,” myslí si Yar.
Legislatíva je schválená
„Rýchlosť povolení sa stáva konkurenčnou výhodou. Ak Slovensko nenaskočí na tento systém, príde o investície, európske peniaze a pracovné miesta. Okolité krajiny sa posunú dopredu a my budeme opäť len v závese,” uzatvára Yar.
