Sekla so školstvom a stala sa pekárkou: Ak by som neodišla, prišla by som o rozum. Dnes vstávam o piatej a som šťastná
Najprv rozdávala koláče na susedských stretnutiach pod bytovkou a dnes 36-ročná Alžbeta Vlčková vypredá celú ponuku vo svojej pekárni ešte pred obedom. O piatej ráno je v budove Tržnice s červenou strechou ticho a tma. Pre Alžbetu je to od apríla bežný začiatok pracovného času.
Každé ráno sa ponáhľala do školy a učila francúzske deti slovenčinu. Takmer však vyhorela. „Priznám sa, že som bola v stave, že by som radšej išla kopať kanály. Dala som výpoveď a išla na kurz cukrárky,“ hovorí, keď pred jej fialovou pekárňou stojí rad ľudí.
Hodinu po otvorení má všetky vegánske šišky vypredané. „Čau, prepáč, už žiadne šišky nemáme,“ hovorí Alžbetin priateľ Dominik dvojici, ktorá prišla na rad. Je kreatívnym riaditeľom v dizajnovej agentúre, no raz týždenne chodí k priateľke na „brigádu“. Kým on spravuje sociálne siete, Alžbeta vytvára recepty a pečie.
Alžbeta pochádza z Kysúc, z učiteľskej rodiny. Vyštudovala francúzštinu a učiteľstvo, no už počas štúdia vedela, že učiť nechce. Po promóciách odišla na ročný dobrovoľnícky pobyt do francúzskeho mesta Saint-Étienne, kde začala učiť v družine. Po návrate sa zamestnala v korporáte, neskôr opäť dva roky učila slovenčinu cudzincov. „Absolútne som sa utvrdila v tom, že musím odísť, ak nechcem prísť o zdravý rozum a posledné zvyšky nervov,“ priznáva.
Vegánkou sa stala zo dňa na deň počas študijného pobytu Erasmus vo Francúzsku. „Stačilo mi pozrieť si jeden dokument a rozhodla som sa,“ vysvetľuje. Na pracovnom pohovore do vegánskeho bistra sa jej ani nepýtali, či vie variť. Absolvovala rekvalifikačný kurz na pekárku a prax si zohnala v bratislavskej pekárni.
Po kurze musela absolvovať živnostenské skúšky. Kým začala hľadať priestor, prešli dva roky. Mama ju odhovárala a snažila sa ju presvedčiť, aby sa vrátila do školstva. „Dnes je už mama pokojná, lebo vidí niečo hmotné – prevádzku, zákazníkov a potenciál na rast,“ myslí si Alžbeta.
Najprv si podnikanie skúsili s Dominikom pod ich bytovkou, kde robili komunitnú nedeľu s Alžbetinými výrobkami. „Prišli kamaráti, potom susedia a zrazu sa na ulici tvorili dlhé rady,“ opisuje Dominik. Stálou ponukou sú moravské koláče s tvarohom a čučoriedkami.
Priestor v Tržnici je zložený z troch menších priestorov spojených dokopy. Pri vegánskej pekárni je schvaľovací proces pre hygienu jednoduchší, keďže nepoužívajú surové vajcia ani mliečne výrobky. Na otázku o ďalších prevádzkach Alžbeta aj Dominik zhodne odpovedajú, že nie. „Chcem si udržať osobný dohľad nad kvalitou,“ hovorí Alžbeta.
Inšpirovala ich dovolenka na Bali, kde ich očarili pouličné rodinné stánky. Asi tretinu klientely tvoria ľudia s intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečnu bielkovinu. „Zaplnili sme dieru na trhu, pretože nič podobné v Bratislave nebolo,“ povie Alžbeta.
Príchuť šišiek menia každý týždeň. Populárne sú aj vegánske oškvarkové pagáče vyrobené z údeného tofu. „Chodia na ne dokonca aj muži, ktorí často ani netušia, že sú vegánske,“ opisuje Alžbeta. „Nechceme sami seba vykorisťovať naháňaním sa za neustálym výkonom. Vegánstvo je aj o miere,“ uzatvára Alžbeta Vlčková.
