Opozícia hovorí o ústavnej kríze. Čo hrozí, keď vláda nepredloží vyrovnaný rozpočet
Vláda opakovane nerešpektuje povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy. Opozícia avizuje, že sa obráti na Ústavný súd, ak sa vláda rozhodne nerokovať o vyrovnanom rozpočte. Táto povinnosť jej vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Vláda tento týždeň poverila ministra financií Ladislava Kamenického, aby predložil deficitný rozpočet. Ústavný zákon pritom vláda porušila v uplynulom roku už dvakrát.
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) reagoval, že ide len o administratívnu vec a podstatné je, aký rozpočet je schválený. „Tak nám Ústavný súd znova povie, že sa mýlime,“ povedal s tým, že si nemyslí, že by hrozilo rozpočtové provizórium.
Prečo by vláda mala zostaviť vyrovnaný rozpočet?
Verejný dlh presahuje všetky sankčné pásma stanovené v dlhovej brzde. Povinnosť zostaviť rozpočet bez deficitu je stanovená, ak dlh prekročí 49 percent HDP. Vlani bol dlh 61 percent HDP, tento rok zrejme presiahne 64 percent.
Prečo si vláda myslí, že nemusí predložiť vyrovnaný rozpočet?
V ústavnom zákone existujú výnimky, takzvané únikové klauzuly. Nová vláda nečelí najprísnejším sankciám prvé dva roky od nástupu. Okrem toho sa ráta s nečakanými udalosťami.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster vysvetľuje, že klauzula by sa mohla aktivovať napríklad pri potrebe záchrany niektorej krajiny EÚ. Výdavky z medzinárodných záväzkov musia prekročiť tri percentá HDP. Vláda tvrdí, že výdavky na obranu či príspevky do rozpočtu EÚ túto podmienku naplnili.
RRZ však nesúhlasí. Výdavky na obranu sú podľa Šustera na vlastnú obranu a nie na NATO, pričom zmluva o NATO nestanovuje konkrétnu úroveň výdavkov. Spolufinancovanie eurofondov označuje za nezmysel a príspevok do rozpočtu EÚ je predvídateľný výdavok. Podmienka troch percent HDP je naplnená len v prípade, že sa všetky tri položky zrátajú dohromady.
Aký zmysel by malo predloženie vyrovnaného rozpočtu?
Ide o negatívnu motiváciu pre vlády hospodáriť zodpovedne. Sankcia tiež umožňuje verejnosti vidieť skutočný stav financií. Vymazanie deficitu by si vyžadovalo nájsť dodatočné zdroje približne šesť miliárd eur.
Ako môže postupovať Ústavný súd?
Na podanie návrhu je potrebná skupina 30 poslancov. Opozícia môže požiadať Ústavný súd o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo o konanie o súlade právnych predpisov.
Ústavný právnik Vincent Bujňák vysvetľuje, že pri výklade únikovej klauzuly by súd rozhodoval pred schválením rozpočtu. „V praxi by to teda zrejme vyzeralo tak, že v čase medzi tým, kým Ústavný súd vydá nález, a jeho vyhlásením v Zbierke zákonov, by sa vláda a parlament poponáhľali a schválili by nový rozpočet,“ nazdáva sa Bujňák.
Čo by znamenalo prípadné rozpočtové provizórium?
Provizórium znamená stav, v ktorom by mala vláda značne obmedzené schopnosti míňať peniaze. Namiesto nového rozpočtu by sa musela riadiť rozpočtom z predošlého roku. Rozpočet by sa míňal po dvanástinách.
Slovensko má v súčasnosti najnižšiu dôveru medzi investormi od vstupu do EÚ. Akékoľvek fiškálne problémy by mohli znamenať opätovné zníženie ratingu. RRZ vyrátala, že každý nárast úrokov o 0,1 percentuálneho bodu stojí približne 91 miliónov eur.
