Prieskum: Väčšina voličov Smeru a Hlasu si želá vládu s Republikou
Povolebné spojenie Smeru, Hlasu a Republiky sa javí ako prakticky hotová vec. Kým o predvolebnej koalícii Progresívneho Slovenska a Demokratov sa ešte len rokuje a vláda Progresívneho Slovenska a Smeru je možná iba vo fantázii Petra Pellegriniho, iná koalícia je už takmer na dohodenie.
Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360-tka si až 70 percent voličov Smeru myslí, že ich strana by sa mala po voľbách usilovať o spoluprácu s Republikou s cieľom vytvoriť vládnu koalíciu. Medzi voličmi Hlasu je ich o dva percentuálne body menej a 72 percent voličov Republiky preferuje vládnutie ich hnutia so súčasnými vládnymi stranami.
Fico svojim slovám verí
Robert Fico už v januári vyhlásil, že Progresívne Slovensko je pre túto krajinu stokrát nebezpečnejšie ako Republika. Čím častejšie to premiér hovorí, tým akceptovanejšia je Republika medzi voličmi Smeru.
Smer a Republika majú k sebe hodnotovo blízko. Fico svojim slovám zrejme naozaj verí. Progresívne Slovensko je nebezpečné pre Ficove ambície byť piatykrát premiérom a najmä pre jeho systém bŕzd a protiváh proti právnemu štátu, ktorý tu od roku 2023 buduje. Republika mu ten systém pomôže udržať a zveľadiť.
Predseda Republiky Milan Uhrík pre Aktuality.sk pred niekoľkými dňami vyhlásil: „Smeru sa nedá veriť, hrajú dvojtvárne a ich slovo neplatí. Republika je hrdá strana, nie ich podržtaška.“
Väčší potenciál ako Smer
Uhrík takto kritizoval, že Smer namiesto spolupráce s Republikou na komunálnej a regionálnej úrovni proti nej stavia svojich silných kandidátov. Príkladom je Prešovský kraj, kde nepodporil Milana Mazureka, ale postavil vlastnú kandidátku Juditu Laššákovú, hoci v kraji nikdy nežila.
Zdržanlivosť k spájaniu s Republikou má logiku. Hnutie v prieskumoch rastie, do veľkej miery práve na úkor Smeru. Ak by sa Smer vzdal svojich kandidátov, legitimizoval by Republiku ako silného hráča.
Septembrový volebný model agentúry NMS ukazuje, že Republika zaostáva za Smerom len o šesť desatín percentuálneho bodu. Podľa aktuálneho modelu agentúry Ipsos pre Denník N má Republika o desatinu percenta väčší volebné potenciál ako Smer. Jadro elektorátu má síce len polovičné, no aj tak väčšie než päť percent.
Progresívci môžu mať problém
Progresívnemu Slovensku nestačí vyhrať voľby. Potrebuje, aby sa do parlamentu dostali aj Demokrati, a zároveň aby opozícia ako celok získala niekoľko percentuálnych bodov navyše.
Ak sa čo i len jedna z týchto podmienok nenaplní, na stole budú zrejme len dve možnosti: široká koalícia všetkých strán súčasnej opozície aj s bývalým OĽaNO, alebo predčasné voľby, ktoré by mohli posilniť práve Smer a Republiku.
Až 53 percent voličov PS sú ľavičiari. Ako najsilnejší opozičný subjekt však na seba musí prebrať aj najviac zodpovednosti.
Naďov plán získať toľko kresiel, aby si Demokrati mohli po voľbách založiť samostatný poslanecký klub, je na jednej strane férový. Voliči potenciálnej volebnej koalície dopredu presne vedia, za čo hlasujú. Na druhej strane to môže byť pre niektorých z nich problematické.
Bez liberálnej demokracie to nejde
Išlo by o novinku v slovenskej politike. Prvýkrát by voliči nevolili len svoju preferovanú stranu, ale rovno aj jej koaličného partnera v budúcej vláde.
Demokrati sa k liberálnej demokracii výslovne hlásia, Republika ju minimálne implicitne odmieta. V tejto situácii sa voľby 2027 dajú aj vďaka prieskumom čítať pomerne jasne. Hlas pre Smer a Hlas bude zároveň hlasom pre vládu s Republikou.
Spojenie Smeru a Republiky dnes už pôsobí prirodzenejšie než spojenie Demokratov a Progresívneho Slovenska. A to je azda tá najhoršia a najsmutnejšia správa nielen o Robertovi Ficovi, jeho strane a jej voličoch, ale najmä o našej republike.
