Migráciu potrebujeme, inak bude slovenská ekonomika v mínuse a podniky odídu, hovorí zamestnávateľ Martin Hošták
Zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda so zamestnávateľmi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov upozorňuje, že štát má približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť či zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať.
Migráciu podľa neho slovenská ekonomika potrebuje, lebo inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov.
Transakčná daň ako nepodarený experiment
Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a nakoniec nezrušila. Doteraz nie je jasné, akú podobu bude mať od januára. „Musíme to sledovať, nakoľko sa to bytostne týka všetkých podnikateľov a zamestnávateľov na Slovensku. Zvýšené náklady z tejto dane sú podnikatelia nútení premietnuť do konečných cien svojich tovarov a služieb,“ hovorí Hošták. Pripomína, že táto daň bola okrem Slovenska zavedená len vo Venezuele a Maďarsku, čo nie sú etalóny podnikateľského prostredia. Očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, no vybralo sa len 350 miliónov.
Firmy odchádzajú do Pobaltia
Podľa Hoštáka mnohé firmy zvažovali investície na Slovensku, ale nakoniec ich tu neumiestnili. „Vidia nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a absolútnu nepredvídateľnosť legislatívy vrátane častých zmien v kľúčových zákonoch.“ Členovia Republikovej únie zamestnávateľov v automobilovom priemysle sa rozhodli neumiestniť plánovanú investíciu na strednom Slovensku a odišli do Pobaltia. Dopravné náklady sú podľa neho v kontraste s inými nákladmi vyplývajúcimi z legislatívy neporovnateľné.
Priestor na úspory vo fungovaní štátu
Republiková únia zamestnávateľov predložila vláde zoznam konsolidačných opatrení s potenciálom takmer 6 miliárd eur. Neskôr v spolupráci s odbormi identifikovali úspory vo výške takmer 2 miliárd eur. „Priestor tu je, chce to len trochu politickej odvahy a odborného prístupu,“ tvrdí Hošták. Za uplynulých 15 rokov vzrástol počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe o 100 000 ľudí, z 350 000 na približne 450 000.
Ako príklad uvádza, že pri odchode zamestnancov do dôchodku by sa miesta nemuseli obsadzovať novými ľuďmi. Štát má takmer 1 000 rozpočtových a príspevkových organizácií, z ktorých mnohé majú vlastného riaditeľa, aparát, služobné vozidlá a obstarávania.
Nekomunikácia o rozpočte a prorastových opatreniach
Do 15. októbra má byť predložený štátny rozpočet. „S napätím čakáme, kedy nám bude predložená prvá verzia návrhu rozpočtu verejnej správy a kedy bude zvolané riadne rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. Zatiaľ nemáme termín ani samotný dokument,“ hovorí Hošták.
Pripomína, že príjmovú stránku štátneho rozpočtu napĺňajú podnikatelia, zamestnávatelia a ich zamestnanci. O prorastových opatreniach sa podľa neho nekomunikuje. „Požiadali sme vládu, aby s nami začala diskusiu o prorastových opatreniach, keďže Slovensko akútne potrebuje ekonomický rast.“ Na rokovaní podľa jeho slov požiadali o vyhodnotenie, ktoré opatrenia a z akých dôvodov úradníci vyškrtali. „My sme túto prácu spravili za nich a oni nám 90 percent z toho vyškrtali.“
Reálne mzdy a konkurencieschopnosť
Na otázku, prečo reálne mzdy klesajú, Hošták odpovedá, že zamestnávateľ je medzi dvoma mlynskými kameňmi. „Na jednej strane je konkurencia, na druhej zamestnanci.“ Ak by došlo k významnému nárastu miezd, výrazne by vzrástli náklady, museli by sa zvýšiť ceny a tovar by sa na trhu nepredal.
Náklady na energie pre firemný sektor sú na Slovensku jedny z najvyšších v EÚ, dokonca vyššie ako v Nemecku. Ďalším problémom je nepredvídateľnosť legislatívy. „Na prerokovanie je 295 bodov, čo je pri priemerne 10 stranách na návrh asi 3 000 strán legislatívy.“
Migráciu slovenská ekonomika potrebuje
„Demografia pracuje proti nám. Starneme, a o 20 až 30 rokov sa počet pracovnej sily zníži o viac ako milión osôb,“ upozorňuje Hošták. Dnes máme na Slovensku približne 2,6 milióna pracujúcich. Krátkodobým a strednodobým riešením je podľa neho zjednodušenie príchodu pracovníkov z tretích krajín.
Ústredie práce hlási za august 138 000 neobsadených voľných pracovných miest, ktoré domáci zamestnávatelia nevedia obsadiť Slovákmi. „Každý pracovník z tretej krajiny, ktorý si tu nájde prácu, automaticky prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane.“
Podľa Hoštáka pri uvažovaní o investícii je kľúčovým faktorom dostupnosť pracovníkov. „Ak ich firma nemá, rozhodne sa umiestniť investíciu tam, kde je pracovná sila k dispozícii.“
Zabezpečiť kvalitnú pracovnú silu je podľa neho úlohou štátu od materských škôl až po vysoké školy. Firmy ľudí preškoľujú a zaškoľujú, lebo musia, čo je však ďalší náklad znižujúci konkurencieschopnosť.
