Manželka kontroverzného Holjenčíka tretíkrát zarába v energetike. Zamestnanci ju vybrali do dozornej rady pološtátnej firmy
Manželka šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka Erika Holjenčíková sa 27. augusta stala členkou dozornej rady spoločnosti Energotel. Túto firmu ovláda pätica silných energetických hráčov. Zjednodušene povedané: na jednej strane Jozef Holjenčík z titulu svojej funkcie zásadne ovplyvňuje ceny, ktoré sú na druhej strane zásadné pre podnikanie firiem, v ktorých má funkciu jeho manželka.
Do dozorného orgánu firmy s piatimi akcionármi ju nevybral nikto zo spolumajiteľov – Erika Holjenčíková v ňom zastupuje zamestnancov.
Energotel založilo v roku 2000 päť energetických spoločností: Transpetrol, Slovenské elektrárne, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika. Každá z nich vlastní 20 % akcií. Transpetrol je čisto štátny podnik, ostatné zakladajúce spoločnosti sú pološtátne so súkromnou manažérskou kontrolou. Všetkým zakladajúcim subjektom však ceny reguluje práve ÚRSO riadený Holjenčíkom.
Energotel poskytuje telekomunikačným operátorom optické siete na rýchly internet. Oproti konkurencii má výhodu v tom, že nemusí draho vykupovať alebo prenajímať pozemky, pretože svoje káble ťahá popri existujúcich elektrických vedeniach či ropovodoch svojich akcionárov. Takto vybudovanú sieť prenajíma veľkým firmám a internetovým operátorom.
Ešte predtým, ako manželka šéfa ÚRSO získala funkciu v rade Energotelu, mali tieto dva subjekty medzi sebou obchodný vzťah. Regulačný úrad s firmou v roku 2025 ako jej zákazník uzavrel trojicu menších zmlúv do 100-tisíc eur na nákup hardvéru či služby v kyberbezpečnosti.
Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík nechce komentovať, či aktuálnu situáciu nemožno považovať za potenciálny konflikt záujmov. „Uvedené otázky nijako nesúvisia s výkonom činnosti predsedu ÚRSO v zmysle zákona, preto ich pán predseda ÚRSO nebude komentovať,“ odpísal hovorca úradu Radoslav Igaz.
Spoločnosť Energotel odmietla, že by v danej situácii mohol konflikt záujmov nastať. „Pani Ing. Erika Holjenčíková bola do dozornej rady spoločnosti zvolená zamestnancami spoločnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, stanovami spoločnosti a volebným poriadkom na toto miesto. Akcionári Energotelu nemali vplyv na nomináciu pre toto miesto v kontrolnom orgáne spoločnosti,“ odpovedala Miloslava Gábrišová z Energotelu. Na žiadosť o zaslanie životopisu Holjenčíkovej spoločnosť neodpovedala.
Erika Holjenčíková už v minulosti dvakrát zarábala v blízkosti energetického regulátora. Raz priamo na ÚRSO, kde s ňou Jozef Holjenčík ešte pred ich svadbou uzavrel mandátnu zmluvu za 6-tisíc eur na prípravu podkladov. Neskôr sa stala šéfkou firmy ÚEOS Komercia, kde pôsobila v rokoch 2018 až 2023. Táto spoločnosť profitovala na posudkoch pre energetické podniky spadajúce pod reguláciu ÚRSO. Ešte predtým mala ÚEOS Komercia zmluvu na znaleckú činnosť aj s ÚRSO. ÚEOS Komercia zarába v energetike dodnes, len pred piatimi mesiacmi uzavrela 515-tisícovú zmluvu so Železnicami Slovenskej republiky. Firmu oficiálne vlastní advokát Miloš Kvasňovský, ktorému Holjenčíkovo ÚRSO v minulosti zaplatilo 120-tisíc eur za analýzu.
Jozefa Holjenčíka už roky prenasledujú tiene rôznych podozrení. V roku 2017 musel opustiť stoličku šéfa ÚRSO pre nahrávku, na ktorej radil dodávateľom, ako dosiahnuť vyššie ceny cez precenenie majetku. „Cynizmus, bezcharakternosť, neviem, ako to nazvať,“ popísal Holjenčíkove kroky Andrej Danko. Danko je súčasťou koalície aj dnes, keď sa Holjenčík opäť vrátil do funkcie.
Jednou z firiem, ktorá profitovala na posudkoch pre energetikov, bola JHS, ktorú Holjenčík sám zakladal a neskôr predal bývalému kolegovi. Pre podozrenia súvisiace s netransparentným vlastníctvom firmy Okresný súd v Žiline zakázal firme JHS čerpať štátne zákazky. Vo svojom rozhodnutí odhalil, ako firma JHS investovala do domova dôchodcov postaveného na pozemkoch patriacich Jozefovi Holjenčíkovi.
V roku 2024 bol Jozef Holjenčík tretím najlepšie zarábajúcim štátnym funkcionárom, predbehli ho len šéf NBS Peter Kažimír a minister obrany Robert Kaliňák. Holjenčík si pripísal vyše 320-tisíc eur a nechcel komentovať, odkiaľ pochádzajú jeho príjmy mimo funkcie.
Krátko po návrate Holjenčíka do funkcie v roku 2023 odhalili Aktuality.sk, že jeho bývalej firme sa podarilo predať predtým bezcennú pohľadávku za približne milión eur. Firma po návrate Holjenčíka do kresla šéfa ÚRSO začala opäť zarábať závratné sumy aj v biznise so štátnymi energetickými podnikmi. Východoslovenskí vodári sa zaviazali jej zaplatiť 600-tisíc eur, Pôdohospodárska platobná agentúra vyše pol milióna. Holjenčík sa do vysvetľovania podozrení nehrnul. „Kedy ste robili niečo zmysluplné?“ spýtal sa v telefonáte. „Prestaňte s touto naháňačkou nezmyselnou a venujte sa niečomu, čo môže aj prospieť,“ dodal predseda ÚRSO.
