Blanár sa zbližuje s Bieloruskom, Trump chce tiež
Bielorusko sa po rokoch izolácie opäť približuje Západu. Slovensko aj Poľsko obnovujú kontakty s Minskom, no podľa analytika Pavla Havlíčka sa krajina od Ruska odkloniť nemôže.
Bielorusko sa na jednej strane podieľa na hybridnej vojne pomocou balónov nad litovským územím či vyvolaním utečeneckej krízy na hraniciach s Lotyšskom, Litvou a Poľskom. Na strane druhej sa snaží zbližovať so Západom. Krajina je stále silno ovplyvnená a podriadená Kremľu.
Zlom prišiel na minulotýždňovom Valnom zhromaždení OSN. Bieloruský minister zahraničných vecí Maksim Ryzžankov sa stretol so slovenským ministrom Jurajom Blanárom, ktorý to sám zdieľal na sociálnych sieťach. Cieľom stretnutia mala byť aj podpora Slovenska pri kandidatúre za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 až 2029. Blanár sa na pôde OSN stretol aj s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou.
O väčšie prekvapenie sa postaral poľský minister zahraničia Radosław Sikorski, ktorý je známy ostrým vystupovaním proti bieloruskému a ruskému režimu. Stretnutie Ryzžankova so Sikorskim sa uskutočnilo prvýkrát približne po dekáde medzi poľským a bieloruským ministrom zahraničia. Sikorski po rokovaní povedal, že hovoriť o prelome by bolo príliš silné, no Minsk podľa neho ukázal vôľu vzťahy rozmraziť.
Západ pred Bieloruskom nezatvára dvere. Donald Trump vyhlásil, že USA rokujú o importe potašu na výrobu hnojiva práve z Bieloruska. Jedným z dôvodov je aj súčasná obchodná vojna medzi Kanadou a USA. Trump tak hľadá novú možnosť, odkiaľ dovážať potaš potrebný pre amerických poľnohospodárov.
„Bielorusko sa dnes nemôže odkláňať od Ruskej federácie. Naopak, ruská kontrola Bieloruska výrazne narástla po roku 2020,“ hovorí pre Aktuality.sk Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky, ktorý sa venuje východnej Európe, Rusku a Ukrajine.
Podľa Havlíčka sa vzťah európskych krajín k Bielorusku mení, najmä pri Poľsku a Litve. „Tento trend viedlo práve Poľsko, ale aj susedná Litva, ktorá viedla s bieloruským režimom určitú formu dialógu,“ vysvetľuje. Slovensko má podľa neho odlišnú pozíciu, keďže už v minulosti usilovalo o ekonomickú spoluprácu.
Havlíček upozorňuje, že Minsk sa snaží susedom ponúknuť priestor na obnovenie komunikácie. „Bieloruský režim sa snažil týchto partnerov, primárne Poľsko, ale aj Litvu, uchlácholiť,“ vysvetľuje. Vzťah Lukašenka a Putina nie je bezproblémový. „To zovretie zo strany Ruska je Lukašenkovi nepríjemné, najmä v oblasti bezpečnosti,“ hovorí Havlíček.
Hovorí sa aj o možnosti, že by sa Bielorusko mohlo do vojny proti Ukrajine zapojiť výraznejšie. Exilová opozícia upozorňuje na riziko, že Rusko môže opäť využiť bieloruské územie na útoky proti Ukrajine. Lukašenko v júni vyhlásil, že tento krok neplánuje, a ospravedlnil sa Zelenskému za predchádzajúce výroky.
Havlíček pripomína, že Bielorusko má malý vojenský aparát a na vojne sa podieľa najmä výcvikom, logistikou a využívaním svojho územia. Cichanovská podporuje Ukrajinu a v máji ju oficiálne navštívila, v Kyjeve sa stretla so Zelenským.
Postupné obnovovanie kontaktov otvára otázku, či sa európske krajiny nezačínajú Bielorusku približovať príliš rýchlo. Havlíček si to nemyslí. „Plnohodnotná normalizácia vzťahov je neprípustná a nie je na mieste,“ hovorí. Poľsko podľa neho rieši praktické témy a hostí bieloruskú opozíciu. „Ten proces je skutočne na začiatku, je veľmi pozvoľný,“ vysvetľuje. Za naivnejší považuje dlhodobý prístup Slovenska s dôrazom na ekonomickú spoluprácu.
Iná je situácia Poľska a Litvy, ktoré čelili bezpečnostným problémom, napríklad instrumentalizácii migrácie. „Nemyslím si, že postoje sú naivné. Sú podmienené krokmi a koncesiami zo strany Lukašenkovho režimu,“ dodáva. Vývoj označuje za opatrný, nejde o návrat k normálnym vzťahom, ale o testovanie komunikácie.
Do uvoľňovania vzťahov vstupujú aj USA. Trump oznámil, že USA rokujú o nákupe bieloruského potašu. Podľa Havlíčka nejde o prekvapenie. „Diskusie v pozadí bežia už niekoľko mesiacov,“ hovorí. Bieloruský potaš je významnou komoditou a USA sledujú vlastné ekonomické záujmy. Washington spájal zmierňovanie sankcií aj s prepúšťaním politických väzňov.
Havlíček upozorňuje, že americký a európsky prístup nemožno zamieňať. USA nemajú s Bieloruskom spoločnú hranicu, zatiaľ čo Poľsko, Litva či Lotyšsko sú v inej bezpečnostnej situácii. Preto nemožno očakávať, že EÚ bude Trumpov postup nasledovať. „Faktory, prečo je Bielorusko sankcionované, sa z európskeho pohľadu nezmenili,“ vysvetľuje. Pripomína zapojenie Bieloruska do vojny proti Ukrajine a bezpečnostné problémy susedov. „Dnes nie je dobrá chvíľa tie sankcie zmierňovať,“ dodáva.
