Do COOP Jednoty prišla na brigádu. Jej talent si všimli skôr než ona sama
Na brigádu nastúpila bez ambície viesť ľudí. Pracovné postupy si poctivo zapisovala do zošita, prijímala čoraz väčšiu zodpovednosť a pri každom povýšení bojovala s vlastnými pochybnosťami.
Dnes Mária Krchňáková vedie jedinú predajňu potravín v Hrubom Šúre, riadi päťčlenný tím a rozhoduje o sortimente. Hoci vyštudovala ekológiu, svoju vysnívanú prácu našla v obchode, kde si jej schopnosti všimli skôr, než im sama uverila.
Budík jej zvoní každý deň o štvrtej ráno. O hodinu neskôr je už v predajni COOP Jednota v Hrubom Šúre. Kontroluje dodávky, objednávky a ceny. V malej obci neďaleko Senca je COOP Jednota jediný obchod s tradičnými potravinami.
„Komunikácia je v obchode kľúčová. Zákazníci a zákazníčky sem neprídu iba nakúpiť, prídu sa aj porozprávať,“ prezrádza 37-ročná pani vedúca. Keďže väčšina domácich hovorí aj po maďarsky, každý deň sa naučí od kolegýň aj nejaké nové slovíčka.
Vedúca predajne sleduje obrat, komunikuje s dodávateľmi, stráži reklamácie a zodpovedá za chod prevádzky. Svoj tím učí pozerať sa na predajňu očami zákazníka. „Keď si to všimnem ja, mali ste si to všimnúť aj vy. Predajňa je moja vizitka, ale aj vaša,“ opakuje kolegyniam.
Dátum, kedy prišla do COOP Jednoty, si pamätá presne – 4. decembra 2017. V Tempe Senec nastúpila najskôr na brigádu. Vedúca predajne si všimla, že sa rýchlo učí, a ponúkla jej trvalé miesto. Neskôr jej navrhla pozíciu vedúcej zmeny.
„Mala som veľké šťastie na vedúcu predajne. Juliana Janková je dodnes mojou mentorkou. Vďačím jej za všetko, čo som sa o fungovaní predajne naučila,“ priznáva pani Mária.
Po piatich rokoch v Senci prijala ponuku stať sa zástupkyňou vedúcej v neďalekom Tomášove. Po roku jej ponúkli vedenie predajne v Hrubom Šúre.
Pochádza z Ukrajiny a vyštudovala ekológiu. V odbore si doma nevedela nájsť prácu, preto odišla za lepším životom. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením. Rozhodla sa skúsiť šťastie na Slovensku. V Púchove nastúpila do mäsokombinátu, kde pracovala v chlade, často dvanásť hodín.
Keď sa dopočula o brigáde v Tempe Senec, rozhodla sa to skúsiť. Slovenčine spočiatku rozumela len čiastočne, ale uvedomila si, že musí rozprávať. „Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu a najmä hovoriť,“ hovorí zo skúsenosti.
Na Slovensku napokon nenašla iba zamestnanie, ale aj lásku. Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým spolu žijú vo Veľkých Úľanoch. „Už bolo načase začať aj žiť, nielen pracovať. Mám rodinu, zázemie a už na všetko nie som sama,“ priznáva úprimne.
„Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma a som za to vďačná,“ vysloví krásnou slovenčinou.
Ďalší kariérny postup v COOP Jednote si neplánuje. „Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku.“
