Štyri svetové strany Roberta Fica sa začínajú rozchádzať
Pokrytectvo Ficovej vlády prechádza až do akejsi politickej schizofrénie. Čoraz častejšie na to poukazujú podpisy a rozhodnutia premiéra a jeho ministrov.
Robert Fico rád opisuje svoju zahraničnú politiku ako suverénnu a orientovanú na všetky štyri svetové strany. Doma ju však čoraz viac predáva ako odpor proti „vojnovým štváčom“ v EÚ, proti ďalšej podpore Ukrajiny a proti údajnému poslušnému nasledovaniu Bruselu a NATO.
Problém je, že jeho vláda a prezident Peter Pellegrini sa navonok správajú podstatne inak. Najvýraznejšie to ukázala návšteva nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula. Juraj Blanár s ním podpísal spoločné vyhlásenie, v ktorom sa Slovensko prihlásilo ku komplexnému zvyšovaniu tlaku na Ruskú federáciu vrátane sankcií, k všestrannej podpore Ukrajiny pri obrane proti ruskej agresii a k rešpektovaniu jej územnej celistvosti v medzinárodne uznaných hraniciach.
Dokument hovorí aj o posilňovaní euroatlantickej bezpečnosti, úzkej spolupráci s NATO a plnení päťpercentného obranného cieľa. Je to priepastný rozdiel medzi domácim politickým jazykom určeným voličom a dokumentom, pod ktorý sa podpísal Ficov minister.
Len niekoľko dní predtým premiér obvinil nemeckého kancelára, že chce vyprovokovať konflikt s Ruskom, aby prekryl volebnú porážku od AfD. Tvrdil, že „svet je zvrátený“, pretože kto je za mier, je zlý, a kto je za vojnu, je mierotvorca. Slovo mier vraj za týždeň vyslovil možno stokrát.
No práve slovenská diplomacia sa v New Yorku pridala k vyhláseniu 51 štátov a Európskej únie, ktoré vyzvalo Rusko na úplné, okamžité a bezpodmienečné prímerie a na začatie skutočných mierových rokovaní. Pod dokumentom boli podpísané všetky členské štáty EÚ.
