Vysoké IQ ani vek múdrosť nezaručia. Psychológovia odhalili 5 nečakaných znakov, ktoré ju naozaj prezradia
Múdrosť nie je o dokonalosti, vysokom IQ ani o tom, kto má v diskusii posledné slovo. Psychologické výskumy ukazujú, že skutočnú zrelosť osobnosti odhaľujú oveľa jemnejšie detaily v tom, ako uvažujeme, komunikujeme a ako pracujeme s vlastnými emóciami.
Múdrosť sa dá len ťažko zmerať a ešte ťažšie zhrnúť do jednej definície. Vysoké IQ, pôsobivé vedomosti či skvelá pamäť s ňou môžu ísť ruka v ruke, no vôbec nemusia. Človek môže poznať odpoveď na množstvo otázok, no zároveň netušiť, čo robiť, keď ho život postaví pred situáciu, ktorú nemožno vyriešiť podľa hotovej šablóny.
Psychológ Igor Grossmann sa pozerá na múdrosť cez prizmu takýchto situácií. Nezáleží ani tak na tom, koľko toho človek vie, ale ako uvažuje, keď sa veci začnú komplikovať a je ťažké hneď určiť, kto má pravdu alebo aké riešenie bude najlepšie. Ani vek túto vec nezaručuje. Samotné skúsenosti z nás múdreho človeka ešte nerobia. Veľa závisí od toho, ako s tými skúsenosťami neskôr naložíme.
Dokážete sa na situáciu pozrieť očami niekoho iného. Situácia sa ľahko hodnotí, keď sa na ňu pozeráme výhradne zo svojho pohľadu. Vieme, čo cítime, prečo sme niečo urobili a čo sme tým mysleli. Druhý človek však môže presne tú istú vec vidieť úplne inak. Múdrosť sa opiera o spájanie viacerých rôznych perspektív, pohľadov a rozmanitých názorov. Nejde o neustále ustupovanie druhým či spochybňovanie vlastného názoru. S niekým stále nemusíte súhlasiť, no zároveň dokážete pochopiť jeho uhol pohľadu.
Viete, že každá situácia je iná. Ako spoločnosť máme prirodzenú tendenciu siahať po tom, čo už poznáme, pretože je to pre nás bezpečné a umožňuje nám to zostávať v takzvanej komfortnej zóne. Ak niečo v minulosti zafungovalo, pri podobnom probléme radi siahneme po rovnakom riešení. Lenže „podobný“ väčšinou neznamená „rovnaký“. Múdrosť sa spája aj s citom pre takéto rozdiely. Vlastné skúsenosti sú stále cenné, no nedávajú hotovú odpoveď na každú ďalšiu situáciu.
Nepredpokladáte, že máte vždy pravdu. Málokto sa mýli rád a priznať si to nahlas býva pre mnohých veľmi ťažké. Kdesi v hĺbke duše je však dobré mať na pamäti, že sa nedá vedieť všetko a mať vždy pravdu. Psychológovia v tomto prípade hovoria o intelektuálnej pokore. Ide jednoducho o vedomie vlastných obmedzení. Ak nové informácie ukážu, že sme sa mýlili, nič nestojí v ceste tomu, aby sme názor zmenili.
Neodpájate sa od vlastných emócií. Múdry človek nemusí byť oázou pokoja. Môže sa hnevať, báť, trápiť a občas mať jednoducho všetkého plné zuby. Výskumy Igora Grossmanna a jeho tímu ukázali, že ľudia s väčším sklonom k múdremu uvažovaniu neboli o nič menej emotívni. Práve naopak – prežívali množstvo rôznych pocitov a dokázali ich u seba dobre rozpoznať. Nešlo teda o ich potláčanie ani o zachovanie pokoja za každú cenu.
To, ako hovoríte, môže tiež svedčiť o múdrosti. Človeka nemusíte poznať veľmi dlho na to, aby ste zistili, ako pristupuje k druhým ľuďom a k ich názorom. Občas stačí dlhší rozhovor. Nejde o to, že by múdri ľudia používali nejaké špeciálne či čarovné formulácie. Záleží skôr na tom, čo sa neboja povedať. Dokážu otvorene priznať, že sa v nejakej téme nevyznajú alebo že potrebujú chvíľu na to, aby si utvorili názor. V rozhovore predsa nemusíte vždy zažiariť, mať posledné slovo ani okamžite odpovedať na každú otázku.
