Výpoveď dva roky pred dôchodkom? Som v pasci, o otca sa nemá kto postarať
Šesťdesiatročná Stanislava by mala ísť o dva roky do dôchodku, no dnes rieši, že možno bude musieť v práci skončiť skôr. Dôvodom je jej 84-ročný otec, ktorý už nedokáže bývať sám.
Otec prestal sadiť zeleninu, strácal záujem o dom. Jeho päť detí s ním začalo hovoriť o domove pre seniorov. Dvakrát ho našli odpadnutého na dvore.
„Vtedy sa niečo zlomilo, prudko sa mu zhoršil zdravotný stav. Začali sme mu vybavovať domov dôchodcov,“ opisuje Stanislava. Miesto hľadajú od januára, dodnes ho nemajú. Otcovi sa zhoršila starecká demencia a musí byť pod nepretržitým dohľadom.
Bezvýchodisková situácia
„Kontaktovali sme všetky dostupné možnosti a nepochodili sme. Zamietavé stanovisko dostali aj od súkromného zariadenia,“ hovorí Stanislava. Pracuje v Bratislave a žije sama. Za otcom by sa musela presťahovať k českým hraniciam a odísť z práce.
Na miesto v zariadení na Slovensku aktuálne čaká takmer 15-tisíc ľudí. Parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý limit na počet klientov v zariadení zvýšil zo 40 na sto ľudí.
Sú na to sami
Na Slovensku je viac ako 600 zariadení pre seniorov s kapacitou nad 21-tisíc miest. Ľudia starší ako 64 rokov by v roku 2040 mali tvoriť takmer štvrtinu obyvateľstva.
„Nikdy som sa takto o dospelého človeka nestarala. Je to práca na 24 hodín, sedem dní v týždni. Neviem, ako to zvládnem – psychicky ani fyzicky,“ vysvetľuje Stanislava. Má za sebou dve operácie kolena a čaká ju operácia ruky. Má štyroch súrodencov, no tí majú zdravotné ťažkosti alebo svoje životy.
Štát sa spolieha na rodinu
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že chýbajúce verejné služby nemôžu nahradiť rodinní príslušníci. „Rozumiem ľuďom, ktorí čakajú na pomoc. Ich situácia si vyžaduje dostupné riešenia už dnes,“ hovorí Stavrovská.
Zvýšenie kapacity zo 40 na sto považuje za krok, ktorý môže upevniť veľkokapacitný model a oslabiť komunitné formy sociálnych služieb.
Hranica medzi bývaním a prevádzkou
Lýdia Brichtová zo Sociofóra hovorí, že menšie zariadenia majú lepšie výsledky v kvalite starostlivosti. Navrhuje posilnenie opatrovateľskej služby, denné stacionáre a odľahčovacie služby. „Pomohla by aj vyrovnávacia platba, lebo dnes sa v drahších zariadeniach platí aj dvetisíc eur mesačne,“ vysvetľuje.
Ministerstvo práce si za zmenou stojí. Žiadna členská krajina Únie nemá obmedzenie maximálnych kapacít tak nízko, ako to bolo doteraz u nás.
Kto uhradí náklady?
Anna Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb pripomína, že kvalita nesúvisí s kapacitou. „Najdrahšou službou pre seniorov je nepretržitá starostlivosť. Pre finančnú stabilitu je minimum sto klientov,“ vysvetľuje.
Je to diskriminácia?
Zmena sa týka zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení pre ľudí s demenciou. V domovoch budú musieť byť skupinky s najviac 20 klientmi. Brichtová upozorňuje, že pri iných diagnózach zostáva limit štyridsať. „Ak je model dobrý, má platiť pre všetkých. Ak nie je, nemá platiť pre nikoho. To je diskriminácia,“ dodáva.
Dôležité je mať na výber
„Vo veľkom dome sa nedá sto ľuďom najesť vtedy, keď sú hladní. Vznikajú rozpisy a čakanie v rade na kúpeľňu,“ myslí si Brichtová. Inšpekcia v sociálnych veciach potvrdzuje, že vysoký počet prijímateľov a nedostatok súkromia vedú k zhoršeniu zdravotného stavu.
Stavrovská pripomína, že bez stabilného financovania nebude fungovať žiadny model. „Cieľom je, aby každý človek dostal pomoc včas a mohol zostať v prostredí, ktoré si sám zvolí,“ uzatvára.
