Putin môže skončiť v rukách vlastných ľudí, hovorí bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov
Ruský prezident Vladimir Putin môže doplatiť na svoje vlastné okolie. Tvrdí to bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov Vladimír Dzuro, podľa ktorého je jeho zatknutie v Haagu utópiou. Väčšiu šancu vidí v tom, že Putina dostihne spravodlivosť priamo v Rusku.
Dzuro patrí medzi najskúsenejších českých vyšetrovateľov vojnových zločinov. V 90. rokoch pracoval pre Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, kde vyšetroval aj masaker na Ovčare. Neskôr viedol newyorskú kanceláriu Úradu pre vnútorný dohľad OSN, kde pôsobil až do roku 2023. Vydal knihu Vyšetřovatel – Zločiny privilegovaných, v ktorej odhaľuje zákulisie medzinárodných inštitúcií, zneužívanie moci a prípady korupcie.
Kritika OSN je nešťastná, vystúpenie by krajiny pripravilo o vplyv
Dzuro považuje kritiku OSN zo strany argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho či Donalda Trumpa za veľmi nešťastnú. Pripomína, že ani Izrael, ktorý by na to mohol mať dôvod, neplánuje z organizácie vystúpiť. Ak krajina zostane mimo OSN, stratí akúkoľvek možnosť ovplyvňovať dianie v nej.
Päť stálych členov Rady bezpečnosti má podľa neho dodnes oveľa väčšiu moc než ostatné štáty. OSN vznikla po druhej svetovej vojne a päť víťazných mocností – Sovietsky zväz, dnes Rusko, Spojené štáty, Francúzsko, Veľká Británia a Čína – má rozhodujúce slovo. Týchto päť krajín má väčšie právomoci než ostatných viac ako 180 členských štátov.
OSN nie sú iba mierové operácie, jej agentúry pomáhajú v krajinách po konfliktoch
Podľa Dzura je dôležité pochopiť, že OSN robí to, čo jej politické elity zadajú. Generálny tajomník sa nemôže ráno zobudiť a rozhodnúť, že niekam pošle mierové jednotky alebo vytvorí tribunál. Pracuje na základe zadania od Rady bezpečnosti a Valného zhromaždenia. OSN nemá vlastné peniaze ani vlastných vojakov.
OSN nie sú iba mierové operácie. Máte UNICEF, UNESCO, UNDP a ďalšie agentúry, ktoré pomáhajú obnovovať život v krajinách po konfliktoch. Vytvárajú podmienky na to, aby tam ľudia mohli dlhodobo žiť. Väčšina ľudí nechce odísť zo svojho domova, pokiaľ má bezpečie, prácu a možnosť posielať deti do školy.
Rozdiel medzi ruskými a ukrajinskými zločinmi je v organizovanosti
Dzuro si myslí, že o vojnových zločinoch na Ukrajine sa hovorí predovšetkým z pohľadu toho, že ich páchajú Rusi. Považuje však za veľmi naivné myslieť si, že Ukrajinci vojnové zločiny nepáchajú. Ak by niekedy vznikol tribunál, musel by vyšetrovať nielen ruské, ale aj potenciálne ukrajinské vojnové zločiny.
Zdôrazňuje však zásadný rozdiel. Verí, že Ukrajinci neplánujú útoky na kostoly, školy a kultúrne zariadenia na území Ruska. Keď na Ukrajine dopadajú rakety na školy, nemocnice alebo divadlá, vyžaduje si to určitý stupeň organizácie. Na ruskej strane sa to deje takmer každý deň. Práve v tom vidí rozdiel.
Putina by mohla dostihnúť spravodlivosť v Rusku, nie v Haagu
Dzuro dúfa, že Putina by mohla dostihnúť spravodlivosť priamo v Rusku. Predstava, že by medzinárodné spoločenstvo dokázalo zatknúť úradujúceho prezidenta krajiny, ktorá je jadrovou superveľmocou, je podľa neho veľmi naivná. K jeho zatknutiu by mohlo dôjsť, ak by už nebol prezidentom a zároveň by sa v Rusku zmenil politický systém.
Nestačilo by však iba to, že Putin prestane byť prezidentom. Poukatuje na ľudí okolo neho – Lavrova, Medvedeva a ďalších, ktorí sú vo svojich vyjadreniach často ešte radikálnejší než samotný Putin. Musel by sa zmeniť celý systém.
Putin by mohol začať mať problém vo chvíli, keď prestane vyhovovať ľuďom vo svojom okolí – predovšetkým tým, ktorí majú peniaze a ktorí o ne v dôsledku sankcií prichádzajú. Ak by sa spojila nespokojnosť spoločnosti s tým, že Putin prestane byť užitočný pre oligarchov, FSB či vojenské štruktúry, mohlo by to viesť k jeho pádu. V takom prípade si Dzuro vie predstaviť, že by bol stíhaný priamo v Rusku.
Medzinárodné právo bude vždy odrážať mocenské vzťahy
Dzuro si myslí, že jediná skutočná spravodlivosť je Božia. Človek nedokáže vytvoriť absolútnu spravodlivosť, pretože sme omylní. Ako policajt bol zástancom trestu smrti, no roky práce pre tribunál a OSN jeho názor zmenili. Dnes si myslí, že človek by nemal brať život inému človeku.
V realite budú mať niektoré štáty vždy väčší vplyv na to, ako sa spravodlivosť presadzuje. Bez politickej vôle a peňazí nemožno zakladať tribunály ani súdy. Veľmoci tak budú mať vždy navrch pri rozhodovaní o tom, čo sa bude vyšetrovať. Historicky to tak vždy bolo a Dzuro si myslí, že to tak bude aj naďalej.
