Prešovské autobusy oblepila plagátmi: Nechcem to robiť, je to jediná možnosť, ako môj syn bude chodiť
Sedemročný Miško má za sebou operáciu skrátených Achillových šliach a nosí sadrové dlahy od chodidiel až po stehná. Aby mohol urobiť prvý samostatný krok, potrebuje ďalší zákrok na bedrovom kĺbe a intenzívne cvičenia v súkromnom centre. Jeho mama Simona Baranová preto oblepila prešovské autobusy plagátmi so zbierkou.
„Robím to všetko kvôli nemu. Nepotrebujeme státisíce na liek, potrebujeme mu len zaplatiť rehabilitácie, aby mohol chodiť,“ hovorí 32-ročná Simona. Rodina čaká, kedy Miškov bedrový kĺb operujú a či to bude na Slovensku. Rehabilitačnú starostlivosť, ktorú chlapec potrebuje, poisťovňa neprepláca.
„Rok nás bude stáť asi 15-tisíc eur. Ak tie rehabilitácie neabsolvuje, chodiť nebude,“ vysvetľuje Simona. Matka poberá opatrovateľský príspevok, otec pracuje v gastronómii.
Masívne krvácanie do mozgu zistili až po pôrode
Simona mala rizikové tehotenstvo. Lekári na monitore zaznamenali slabnúce ozvy srdca jej syna a matku sledovali celý víkend. Mala málo plodovej vody a Miško akútny nedostatok kyslíka. Došlo k masívnemu krvácaniu do mozgu, ktoré lekári zistili až po pôrode, keď novorodenca museli oživovať.
Po mesiaci si syna mohli odniesť domov. Následky krvácania sa ukazujú až po rokoch. Detskú mozgovú obrnu mu diagnostikovali ako ročnému. Keď mal syn päť rokov, pridala sa epilepsia. Dnes musí brať tri druhy liekov, pričom záchvat mu môže spustiť aj obyčajné ostré svetlo.
Chýba vyše sto ambulancií
Ak sa Miško do roka nepostaví na nohy, šanca, že niekedy sám bude chodiť, je mizivá. Podľa vyhodnotenia stavu verejnej minimálnej siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktoré vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k 1. januáru 2026, patrili ambulancie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie medzi štyri druhy špecializovaných ambulancií s najväčším počtom chýbajúcich pracovísk.
„Vo všetkých zdravotných poisťovniach bol v tomto odbore zaznamenaný nedostatok viac ako sto ambulancií,“ hovorí verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Rehabilitácie mu môžu pomôcť
Miškov príbeh si ľudia môžu prečítať v autobusoch mestskej hromadnej dopravy, na autobusovej stanici aj vo viacerých podnikoch v meste. „Vytlačili sme plagáty a chodili sa pýtať, či nám ich zavesia. Väčšina ľudí bola veľmi ochotná. Iba v pár prevádzkach nás odmietli a z jedného obchodu nás dokonca priamo vyhnali,“ priznáva Simona.
„My potrebujeme intenzívne cvičenia päťkrát do týždňa po dve hodiny. Musí to byť špecializované pre deti s DMO, ktoré robia práve súkromné centrá,“ vysvetľuje.
Pomoc neziskových organizácií nestačí
„Ročne nám pribudne okolo 150 až 200 nových rodín. U veľkej väčšiny z nich je dôvodom registrácie u nás snaha získať financie predovšetkým na rehabilitácie či zdravotné pomôcky,“ hovorí Miriam Juhanesovičová, predsedníčka občianskeho združenia Asociácia pomoci postihnutým – APPA.
Juhanesovičová je presvedčená, že to nie je dlhodobo udržateľné, pretože telesne znevýhodnený človek je väčšinou na intenzívne rehabilitácie odkázaný dlhodobo, často doživotne.
Čo bude, nevie
Miško má v dôsledku mozgovej obrny spomalený vývoj. Rodičia si všimli, že po epileptických záchvatoch často zabudne to, čo sa už naučil. Presný scenár, ako sa bude jeho stav vyvíjať, im lekári povedať nevedia.
Simona je vyučená kaderníčka. „Chcela by som mať prácu a iný zmysel života, ako len neustály kolobeh chorôb a pobytov v nemocnici,“ hovorí.
