Blanár v Moskve: spojenci sú znepokojení, Slovensko čelí otázkam o spoľahlivosti
Návšteva ministra zahraničných vecí Juraja Blanára v Moskve vyvolala medzi európskymi spojencami a v odborných kruhoch otázky o postavení Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Podľa Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky cestuje šéf slovenskej diplomacie do Moskvy bez európskeho poverenia.
„Minister Blanár cestuje do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím len pomáha kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť,“ uviedol Havlíček.
Rokovania o mieri a tlaku na Ukrajinu
Diplomatické aktivity sa sústreďujú aj na možný trojstranný formát rokovaní Moskva – Washington – Kyjev. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deklaruje pripravenosť na rokovania a pripúšťa zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave ako prvý krok k prímeriu. Vzdanie sa Donbasu však odmieta.
Havlíček upozornil, že americký vyjednávač Steve Witkoff po stretnutí s Vladimirom Putinom označil ruského prezidenta za „súcitného“. Podľa Havlíčka bol tento výrok absolútne nevhodný v kontexte pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá. Witkoff podľa neho reagoval na prepustenie 74-ročného Američana z ruského väzenia.
Havlíček zároveň poukázal na to, že Spojené štáty zaviedli 60-dňovú pauzu v sankciách na ruskú naftu a diesel. „Som o tom presvedčený, že Donald Trump chcel urobiť veľké gesto smerom k voličom,“ povedal s tým, že Ukrajina predtým presnými údermi vyradila z prevádzky až polovicu ruských rafinérií.
Obmedzovanie dát a Starlinku
Podľa Havlíčka Európania zostali v šoku, keď vysvitlo, že spomalenie systému Starlink zo 450 na 160 dronov nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie americkej administratívy. Rovnako šokujúce bolo aj niekoľkodňové zastavenie poskytovania spravodajských informácií o letiacich ruských raketách. Európa v súčasnosti nedisponuje takou satelitnou sieťou ani spravodajskými kapacitami, aby dokázala USA plnohodnotne nahradiť.
Ruská stratégia a rozpočet
Rusko podľa Havlíčka vsádza na stratégiu vyčkávania a vyčerpávania. Kremeľ sa pripravuje na zimné útoky proti ukrajinskej energetickej a kritickej infraštruktúre a na jar budúceho roka plánuje presadzovať svoje požiadavky z výhodnejšej pozície. Vojnový rozpočet Ruska bol navýšený o 33 percent na 180 miliárd dolárov.
Kremeľ podľa neho vyčkáva aj na kľúčové politické momenty v Európe, pričom mimoriadne dôležité budú májové prezidentské voľby vo Francúzsku.
Európska vyjednávacia skupina
Ako reakciu na prístup Washingtonu zakladá Európska únia špeciálnu skupinu vyjednávačov, v ktorej podľa Havlíčka pôsobia fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre, talianska premiérka Giorgia Meloniová a český prezident Petr Pavel. Ide podľa neho o formát, ktorý Európa nevyhnutne potrebuje.
Slovensko na opačnom póle
Havlíček hodnotí postavenie Slovenska medzi európskymi spojencami ako najnižšiu úroveň dôveryhodnosti. Poukázal na výroky premiéra Roberta Fica, ktorý vyhlásil, že nebude rešpektovať záväzky v rámci článku 5 o kolektívnej obrane. Prezident Peter Pellegrini sa voči týmto vyhláseniam vymedzil a označil ich za zásadné a z určitého pohľadu až zrádne.
Cesty Roberta Fica či Juraja Blanára do Moskvy podľa Havlíčka zásadne podkopávajú spoločnú pospolitosť a jednotu, keďže na ne nejazdia s európskym mandátom ani poverením dohodnutým s partnermi.
Riziko ruského vplyvu v Bratislave
Na otázku, či sa Bratislava môže stať novým centrom pre ruskú komunitu a diplomatov s rizikom voľného cestovania po Schengene, Havlíček odpovedal, že Kremeľ si po posunoch v Budapešti hľadá nových spojencov. Podľa neho sa Moskva dnes v Európe orientuje na dvoch kľúčových politikov – slovenského premiéra Roberta Fica a bulharského prezidenta Rumena Radeva.
Európske štáty však majú mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v rámci schengenského priestoru, keďže ruští diplomati nemajú požívať výsady voľného pohybu určené primárne pre európskych občanov.
Výhľad na najbližšie týždne
Havlíček očakáva skôr prehlbovanie eskalácie. Kremeľ bude podľa neho ochotný sadnúť si k reálnym vyjednávaniam najskôr na jar budúceho roka.
