Slovensko čelí riziku gréckej cesty, úroky z dlhu pohltia peniaze na nemocnice aj diaľnice
Deficit štátneho rozpočtu zostáva aj po troch kolách konsolidácie na úrovni približne 5 % HDP. Rovnaká úroveň sa podľa dostupných údajov plánuje aj na roky 2027, 2028 a 2029. Dátový analytik Ivan Bošňák upozorňuje, že pri takomto nastavení bude Slovensko v roku 2029 platiť približne 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu.
Podľa Bošňáka ide o sumu, ktorá predstavuje hodnotu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov. Upozorňuje, že s výdavkami na štátnu správu sa dá niečo urobiť, no s úrokmi nie. Ak by ich štát nesplatil, zo strany trhov by prišiel okamžitý trest a Slovensko by sa stalo nedôveryhodnou krajinou.
Dlh rastie rýchlo, varuje rozpočtová rada
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozorňuje, že najväčším problémom je rýchlosť rastu dlhu a výška budúceho dlhu, nie jeho dnešná úroveň. Pri deficitoch nastavených na približne 5 % HDP sa dlh každý rok zvyšuje o 8 až 10 miliárd eur. Aktuálne presahuje 60 % HDP. Ak sa s tým nič neurobí, do konca desaťročia dosiahne 75 % HDP a okolo roku 2038 až 100 % HDP.
Dlh vzrástol za súčasnej vlády o 30 miliárd eur. V rokoch 2015 až 2022 si Slovensko požičiavalo priemerne za 0,5 %, dnes si požičiava za približne 5 %. V roku 2023 štát zaplatil na úrokoch 1,4 miliardy eur, dnes je to dvojnásobok a budúci rok sa očakávajú 2,8 miliardy eur.
Konsolidácia sa podľa analytika nevydarila
Bošňák hodnotí tri kolá konsolidácie ako neúspešné. Vláda podľa neho prezentuje rozpočet ako rozpočet dobrých správ, pričom verejnosť nemá strach z deficitu ani zo zadlženia. Občania tak vnímajú peniaze ako bezplatné a štát ich môže rozdávať. Veľká časť publika z rozpočtu priamo benefituje, či už ide o energopomoc alebo o platy vo verejnej správe.
Analytik pripomína, že Národná banka Slovenska hovorí o gréckej ceste a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vydáva podobné varovania. Tieto inštitúcie sú pritom podľa neho označované za nepriateľov štátu. Dodal, že ďalšie tri roky bude ekonomika hospodársky upadať, pretože do jej motora nasypali piesok tri kolá konsolidácie.
Externé riziká a výpadok eurofondov
Podľa Bošňáka ovplyvnia Slovensko aj externé faktory, ako sú voľby v USA a ceny komodít. Plyn je dnes na trojnásobku, elektrina na dvojnásobku a ropa na 115 dolároch za barel. V rokoch 2027 a 2028 sa očakáva vysoká až dvoj- alebo trojnásobná cena plynu. Zaplatiť to budú musieť buď domácnosti, alebo štát cez energopomoc.
Okrem toho výrazne klesnú čisté príjmy z Európskej únie. Kým doteraz Slovensko dostávalo netto 3 až 4 miliardy eur ročne, v rokoch 2028 a 2029 sa v rozpočte počíta už len so 400 a 300 miliónmi eur. Začínajú sa tvrdé vyjednávania o novom rozpočte EÚ a z Nemecka počuť, že kohézne fondy pre menej rozvinuté krajiny sa môžu výrazne zredukovať.
Recepty na ozdravenie
Bošňák ako hlavný recept pre Slovensko uvádza boj s korupciou a rodinkárstvom. Korupčný systém podľa neho vysáva peniaze a nedáva priestor talentom. Druhým krokom je zrušenie dotácií a rôznych daňových výnimiek, pretože sa rozkrádajú. Plošná energopomoc musí skončiť, namiesto toho treba zvýšiť dávky v hmotnej núdzi pre najchudobnejších na základe adresného testovania príjmov a majetku.
Transakčnú daň treba podľa neho okamžite zrušiť, pretože vysáva peniaze z ekonomiky. Slovensko má 24 % daň právnických osôb plus transakčnú daň, čo robí 26,3 %. Poľsko a Česko majú 19 %, Maďarsko 9 %, Rumunsko 16 %. Jednoduchý daňový systém s jasnými sadzbami je cesta, ako prilákať investorov.
Dôchodkový systém a demografia
Priebežný dôchodkový pilier nie je pri súčasnom demografickom vývoji udržateľný. Penzijný systém vynakladá ročne 15 miliárd eur na všetky typy dôchodkov, reálne príjmy Sociálnej poisťovne zo súkromného sektora sú len 10 miliárd eur. Reálny deficit Sociálnej poisťovne je 5 miliárd eur ročne. Čaká nás posun do dôchodku na 70 rokov, hoci dnes chodia ľudia do dôchodku približne vo veku 62 rokov.
Jediným riešením je podľa Bošňáka zvýšenie prosperity – prilákať investície do súkromného sektora, aby sa vytvorili vyššie platy, zamestnalo viac ľudí a vybralo sa viac odvodov. Nízkymi dôchodkami trpíme preto, že máme nízke platy, oproti Čechom o 30 %.
Reformy podľa analytika neprídu zvnútra
Bošňák nemá dôveru v lídrov politických strán, ktorí sa chcú dať dokopy. Šanca, že reformy spravia samotní politici, je podľa neho voči zásahu investorov 1 ku 10. Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Všetci budeme musieť viac pracovať. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie, no pravdepodobnosť je vysoká, že tlak na zmeny príde zo zahraničia od našich veriteľov.
