Žijeme dlhšie, no strácame až desať rokov zdravého života. Bežné krvné testy to neodhalia
Na občianskom preukaze majú rovnaký počet rokov, no žijú v dvoch úplne odlišných svetoch. Každý pozná aspoň jedného sedemdesiatnika, ktorý cez víkend behá po parku, a jeho rovesníka, ktorý má problém vstať z kresla. Dlhovekosť totiž neznamená iba žiť dlho, ale žiť dlho a kvalitne.
Najväčšia pasca začína oveľa skôr: to, že výsledky krvných testov pri preventívnej prehliadke sú v normálnom rozmedzí, ešte neznamená, že telo nevedie tichý boj ďaleko od zrakov laboratória.
Dĺžka života verzus dĺžka zdravého života
Dĺžka života je chronologický priebeh času od narodenia po smrť, teda koľko rokov máme na papieri. Dĺžka zdravého života vyjadruje, koľko z týchto rokov môžeme tancovať, cestovať, pracovať a tešiť sa zo života bez bolesti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ide o obdobie života prežité v plnej funkčnej zdravotnej kondícii. Oficiálne je najdlhšia dĺžka ľudského života 122 rokov a rekord drží Francúzka Jeanne Calment, ktorá zomrela v roku 1997.
Počas 20. storočia sa vďaka rozvoju medicíny podarilo dĺžku života takmer zdvojnásobiť. Tento úspech však odhalil paradox modernej doby: medicína nás dokáže udržať nažive desaťročia po vypuknutí choroby, ale často nedokáže zabrániť samotnej chorobe. Čím dlhšie žijeme, tým dlhšie sme chorí.
Kde strácame desať rokov zdravého života
Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie na základe indexu HALE ukazujú rozdiel medzi počtom prežitých rokov a rokov strávených v plnom zdraví. Vo Švajčiarsku je očakávaná dĺžka života 83,8 roka, dĺžka života v plnom zdraví 71,2 roka, priemerný počet rokov s chronickým ochorením približne 12,6 roka. V Poľsku je to 77,5 roka oproti 66,1 roka, teda približne 11,4 roka s chronickým ochorením. V Srbsku 75,9 roka oproti 66,0 roka, približne 9,9 roka. V Rumunsku 75,6 roka oproti 64,8 roka, približne 10,8 roka. Európsky priemer je 77,9 roka očakávanej dĺžky života oproti 66,7 roka v zdraví, teda približne 11,2 roka s chronickým ochorením.
Štyri hlavné skupiny chronických ochorení
Odborníci na preventívnu medicínu označujú štyri skupiny chronických ochorení ako štyroch jazdcov starnutia, keďže sú zodpovedné za viac ako 80 percent straty funkčnej, zdravej dĺžky života, pohyblivosti a nezávislosti v starobe. Sú to kardiovaskulárne ochorenia, ako infarkt, mozgová príhoda a ateroskleróza, rakovina spôsobená chronickým zápalom a poškodením buniek, neurodegeneratívne ochorenia, predovšetkým Alzheimerova choroba a iné formy demencie, a metabolická dysfunkcia vrátane inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu.
Žiadna z týchto porúch sa nevyvinie zo dňa na deň. Všetky začínajú nenápadne, 10 až 15 rokov predtým, než štandardné laboratórne testy ukážu prvé zvýšené hodnoty alebo sa objavia prvé viditeľné príznaky.
Krvné markery s desaťročným predstihom
Štandardná zdravotná prehliadka meria základné parametre, ako hladina glukózy nalačno alebo celkový cholesterol. Moderná medicína dlhovekosti sa zameriava na tri kľúčové ukazovatele. Inzulín nalačno je včasný metabolický poplach: ešte predtým, ako hladina glukózy prudko stúpne, pankreas po celé roky vylučuje kompenzačné množstvá inzulínu, aby hladina cukru na papieri vyzerala ideálne. Výskum uverejnený v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology potvrdil, že zvýšená hladina inzulínu nalačno sa vyskytuje 10 až 15 rokov pred stanovením diagnózy inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.
Marker ApoB počíta presný počet aterogénnych častíc v krvnom obehu, kým štandardný test LDL meria iba celkovú hmotnosť cholesterolu. Podľa usmernení Americkej kardiologickej spoločnosti je ApoB presnejším ukazovateľom kardiovaskulárneho rizika ako klasický LDL cholesterol. HbA1c ukazuje priemernú hladinu cukru za posledné tri mesiace, kým štandardný test poskytuje len momentálny obraz. hs-CRP detekuje tichý chronický mierny zápal, ktorý v priebehu rokov poškodzuje tkanivá a urýchľuje biologické starnutie.
Ako vyzerajú premeškané roky
Prvých desať rokov je telo vystavené mimoriadnej záťaži. Hladina inzulínu je zvýšená, usadzujú sa častice ApoB, ale hladina cukru v krvi je na papieri v poriadku. Pri preventívnej prehliadke zaznie, že výsledky sú v normálnom rozmedzí. Po desiatich rokoch začínajú slinivka a cievy zlyhávať, telo stráca schopnosť kompenzovať tieto zmeny a hladina cukru v krvi prudko stúpa. Vtedy sa objavia prvé príznaky inzulínovej rezistencie alebo cukrovky.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je až 80 percent predčasných kardiovaskulárnych ochorení, mozgových príhod a cukrovky 2. typu možné úplne predísť včasným odhalením metabolických zmien a úpravou každodenných návykov. Pri ďalšom preventívnom krvnom vyšetrení sa preto oplatí zvážiť zaradenie parametrov, ako inzulín nalačno, ApoB a hs-CRP.
