Rezort zdravotníctva predstavil plán ochrany personálu pred agresívnymi pacientmi
Minister zdravotníctva Kamil Šaško predstavil balík opatrení, ktorými chce rezort zastaviť vlnu násilia na urgentných príjmoch. Ide o reakciu na nedávne napadnutie mladej sestry v bratislavskej nemocnici na Kramároch. Minister podpísal memorandum so šéfom rezortu vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
„Prvá dôležitá vec je zabezpečiť fyzickú ochranu tak, aby bol na mieste priamy dohľad. Ja som to niekde pejoratívne nazval 100-kilovou gorilou. To znamená neustálu prítomnosť pracovníka SBS priamo na oddelení,“ povedal minister v relácii Braňo Závodský Naživo.
Nepretržitá služba SBS
Podľa ministra nestačia ani panické tlačidlá, ktoré majú napríklad na urgentnom príjme v Ružinove. „Funguje to tak, že po stlačení tlačidla sa vysiela alarm na takzvaný centrálny pult ochrany a na miesto vyráža výjazdová hliadka. To je však častokrát neskoro, lebo príchod môže trvať päť, sedem alebo aj desať minút,“ vysvetlil.
Okamžitým minimálnym štandardom preto má byť nepretržitá, 24-hodinová prítomnosť SBS priamo na oddeleniach. Šaško zároveň uviedol, že po podpise memoranda sa výrazne navýšili policajné a žandárske hliadky v okolí urgentov. Na námietku, že policajný zbor zápasí s dlhodobým podstavom, reagoval, že políciu neriadi a že ho nezaujíma, ako si prítomnosť zariadia.
Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozornila, že nemocnice už dnes využívajú služby SBS, otázkou však je, či sú ich pracovníci umiestnení tam, kde ich zdravotníci najviac potrebujú. Ich presunutie na najrizikovejšie pracoviská môže podľa nej prispieť k prevencii agresívneho správania bez navyšovania rozpočtov nemocníc.
Vzdelávanie personálu a spor o sebaobranu
Vzdelávanie personálu nemocníc vyvolalo spor. Oficiálne dokumenty síce výcvik sebaobrany nespomínajú, šéf lekárskych odborov Peter Visolajský však trvá na tom, že ministerská rétorika znela presne takto. Upozornil, že úlohou sestry je pacienta ošetriť a zmierniť mu bolesť, nie zápasiť s agresívnymi útočníkmi, a pripomenul, že priemerný vek zdravotných sestier na Slovensku dosahuje 55 rokov.
„Nikto nejde učiť personál žiadne kung-fu, aby sa sestra musela voči niečomu brániť. Je to úplne štandardné odporúčanie napríklad Svetovej zdravotníckej organizácie, aby v rámci preškoľovania personálu vedeli pracovníci zvládať krízové situácie,“ uviedol dnes minister Šaško.
Záchytky mimo nemocníc
Zdravotníci upozorňujú na dlhodobý problém chýbajúcej siete záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Podľa Visolajského by obnovenie záchytiek ušetrilo peniaze zdravotníctvu a odbremenilo centrálne príjmy, detské oddelenia a nemocnice od ľudí, ktorí tam nepatria.
Minister Šaško odmieta interpretácie, že by bol proti ich návratu, trvá však na tom, že musia fungovať mimo nemocničných areálov. „Šaško neodmieta záchytky. Ja som jasne povedal, že nemocnica nie je hotel pre opilcov a takíto ľudia v nemocniciach nemajú čo robiť,“ povedal. Záchytky by podľa neho mohli vzniknúť v spolupráci so samosprávnymi krajmi.
Na túto tému by mal budúci týždeň diskutovať aj s českým ministrom zdravotníctva. „Máme pripravený pilotný projekt na úrovni ôsmich krajských miest, pričom by to mohlo byť financované z európskych zdrojov. Toto sa dá spraviť,“ vysvetlil. Prvá záchytka vznikla ešte v ére Československa v roku 1951, ich počet rástol až do roku 1990, následne sa začal znižovať a v roku 2004 posledné záchytky na Slovensku zatvorili.
Rokovanie o fixačných pomôckach
Na štvrtok zvolal minister Šaško celoslovenské rokovanie, na ktoré pozval políciu, vedenia nemocníc aj zástupcov samosprávnych krajov na čele so šéfom združenia SK8 Jozefom Viskupičom. Jednou z najcitlivejších tém bude zavedenie fixačných pomôcok.
„Sú to však samotní lekári, záchranári a sestry pracujúci na týchto oddeleniach, ktorí túto možnosť žiadajú. Ide o takzvané fixačné pomôcky, aby agresívny pacient, ktorý predstavuje nebezpečenstvo, mohol byť ľudovo povedané pripútaný o lôžko,“ priblížil minister.
Podľa Šaška nejde len o ochranu zdravotníka, ale aj pacienta pred sebapoškodením. Zároveň si uvedomuje, že opatrenie narazí na legislatívne a etické mantinely. „Samozrejme, vyvolá to celý rad ľudskoprávnych otázok, či je to humánne alebo nehumánne, ale taká je realita. Tvrdím, že pokiaľ to funguje v iných krajinách Európskej únie, a mám informácie, že áno, malo by to platiť aj na Slovensku a budem to presadzovať,“ dodal minister zdravotníctva Kamil Šaško.
