Po útokoch na zdravotníkov chcú na urgentoch SBS aj školenia personálu
Bratislava – Séria brutálnych útokov na zdravotníkov prinútila štát konať. Minister zdravotníctva Kamil Šaško po podpise memoranda s rezortom vnútra zasadol za rokovací stôl a niekoľkohodinové rokovanie na Limbovej ulici prinieslo prvé konkrétne výsledky.
Ešte do konca roka majú na všetkých urgentných príjmoch pribudnúť pracovníci SBS, personál absolvuje kurzy deeskalácie konfliktov a záchranári v teréne získajú pri rizikových výjazdoch asistenciu polície.
„Personál na urgentoch je preťažený, zažil si pravdepodobne každú situáciu, ktorú si my bežní ľudia nevieme ani predstaviť,“ povedal minister Šaško v úvode. Zdôraznil, že nepôjde o výučbu bojových umení, ale o štandardné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie zamerané na komunikačné techniky, minimalizáciu rizika a postupy v krízových situáciách.
Panické tlačidlá, SBS a kontaktný policajt
Minister uviedol, že útoky na zdravotníkov sú neakceptovateľné a štát sa musí sústrediť na preventívne opatrenia. Hovoril o panických tlačidlách a ich napojení na systém centrálnej ochrany, čo označil za samozrejmosť, ktorá má byť v nemocniciach do konca tohto roka.
Na urgentných príjmoch bude bez ohľadu na zriaďovateľa garantovaná fyzická prítomnosť súkromnej bezpečnostnej služby. Presný počet pracovníkov SBS závisí od vedenia jednotlivých nemocníc, štát im na to navýši paušálne platby.
Polícia zároveň posilní hliadky v okolí zdravotníckych zariadení a každá nemocnica dostane prideleného kontaktného policajta. Naplánované sú aj audity v réžii ministerstva zdravotníctva a rezortu vnútra bez externých firiem, ktorých cieľom je identifikovať rizikové pracoviská. Štát chce preveriť aj legislatívne možnosti, ako zamedziť vstupu osôb so zbraňami, nožmi či boxermi do nemocnice.
Pomoc pre záchranárov a otázka záchytiek
Posádky záchraniek v prvej línii získajú pri rizikových situáciách policajný sprievod priamo pri zásahu a aj počas transportu pacienta. Záchranár Matej Karlák pred časom kriticky zhodnotil zavedenie panického tlačidla v sanitkách s tým, že samo osebe neprispeje k riešeniu problémov. Hovoril o potrebe reálnej možnosti obrany a o tom, že reakčný čas polície býva často 10 až 15 minút.
Podľa zdravotníkov je dlhodobým problémom chýbajúca sieť záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Lekárske odbory varujú, že urgentné príjmy ani detské oddelenia už nemôžu nahrádzať chýbajúce záchytné stanice.
Rezort sa chystá otvoriť otázku záchytiek formou pilotného projektu. Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský poukázal na český model, kde záchytné centrá neboli zrušené a podľa štatistík odbremenili nemocnice od konfliktov. Lekár Tomáš Szalay zdôraznil, že bez návratu k záchytkám sa bezpečnosť urgentov vyriešiť nedá.
Minister Šaško reagoval, že situácia v Česku nie je taká bezproblémová a s českým partnerom bude rokovať už v utorok. Analytici do konca mesiaca pripravia porovnanie s okolitými krajinami. Na základe analýzy vznikne pilotný projekt a následne národný program financovaný z eurofondov so smerovaním k roku 2027. Podľa ministra treba najskôr legislatívne zadefinovať charakter poskytovanej služby aj to, kto za ňu ponesie zodpovednosť.
Chýbajúci personál
Zástupcovia lekárov a sestier pripomínajú, že podstav personálu priamo vedie k hodinám čakania a eskalácii agresie. Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozornila, že manažmenty nemocníc aj ministerstvá o probléme vedia, no neriešia ho. Predseda LOZ Peter Visolajský vyhlásil, že je len otázkou času, kedy to bude mať fatálne následky.
Minister na otázku o chýbajúcom personále reagoval, že téma bola na stole a rezort má dáta, ktoré ukazujú, koľko odborníkov chýba. Konkrétne zmeny nepovedal. Dáta z minulého roka ukazujú, že na Slovensku chýba okolo 2 200 sestier a 800 lekárov.
Memorandum po útokoch
Univerzitná nemocnica Bratislava v polovici októbra zverejnila video, na ktorom opitý 63-ročný muž z Rakúska fyzicky napadol 23-ročnú sestru na urgente na Kramároch. Zdravotníčka utrpela škrabance a poranenia v oblasti tváre, útočníka polícia obvinila.
O pár dní nato napadol 34-ročný opitý pacient z Írska personál na urgentnom príjme v Ružinove. Jednému zdravotníkovi zlomil nos a druhému poranil ruku.
Štát na sériu incidentov v hlavnom meste zareagoval podpisom memoranda. Dokument na piatich stranách, ktorý podpísali ministri zdravotníctva a vnútra, definuje úlohy Policajného zboru aj oboch rezortov s cieľom zabezpečiť účinnejšiu prevenciu a rýchlejší zásah hliadok priamo v nemocniciach.
