Z obyčajného rybára jedným z najvplyvnejších ľudí planéty. Dnes kŕmi milióny detí denne po celom svete
Magnus MacFarlane-Barrow prešiel cestu od rybára k lídrovi celosvetovej charity Mary’s Meals. Organizácia, ktorú založil, denne nasýti milióny detí v tých najchudobnejších kútoch sveta jednoduchým spôsobom – poskytovaním jedla priamo v školách. V roku 2015 ho magazín TIME zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta.
„Vychádza to celkovo na približne 3 miliardy libier ročne (asi 3 a pol miliardy eur),“ odpovedá na otázku, koľko by svet stálo zbavenie hladu všetkých detí na planéte. „Len v samotnej Veľkej Británii minieme na našich psov trikrát takúto sumu. Nemám nič proti psom, hovorím to len ako príklad, ktorý ukazuje, aké možné by pre nás bolo vyriešiť tento problém, keby na svete existovala vôľa.“
Jeho príbeh sa začal v roku 1992, keď sa s bratom rozhodli pomôcť utečencom trpiacim v Bosne počas vojny v bývalej Juhoslávii. V Škótsku zorganizovali zbierku základných vecí. MacFarlane-Barrow si vzal týždeň dovolenky v práci, aby ich odviezol do utečeneckého tábora. Doma sa mu nahromadila hora jedla a oblečenia, a tak sa rozhodol vzdať sa práce, predal svoj dom a počas vojnových rokov jazdil tam a späť zo Škótska.
Prvých desať rokov organizácia pracovala pod názvom Scottish International Relief, poskytovala núdzovú pomoc, otvárala domovy pre opustené deti v Rumunsku, pracovala s deťmi ulice v Latinskej Amerike či poskytovala zdravotnú starostlivosť v západnej Afrike. Mary’s Meals sa zrodilo v roku 2002, počas strašného hladomoru v africkom Malawi.
Tam spoznal rodinu, ktorej otec práve zomrel a matka Emma zomierala. Pri nej sedelo šesť detí. Jej najstaršie dieťa, 14-ročný Edward, na otázku, v čo vo svojom živote dúfa, odpovedal, že by chcel mať dostatok jedla a raz chodiť do školy. Práve jeho odpoveď odštartovala celú misiu Mary’s Meals.
„Pracujú, žobrú, robia, čo musia, aby prežili. A tak vymeškávajú školu, prichádzajú o vzdelanie. A bez vzdelania, akú majú nádej na únik z chudoby? Je to začarovaný kruh,“ opisuje. Mary’s Meals je podľa neho jednoduchou odpoveďou – jedno jedlo každý deň v mieste vzdelávania uspokojí okamžitú potrebu hladujúceho dieťaťa a zároveň ho privedie do triedy.
S Edwardom neskôr stratil kontakt. Keď ho po rokoch opäť našiel, sprevádzali to zmiešané pocity, pretože Mary’s Meals prišli pre Edwarda príliš neskoro. Potešilo ho však, že jeho vlastný syn Blessing chodil do miestnej školy a dostával jedlo od Mary’s Meals.
Najnovšie štúdie v krajinách ako Malawi a Zambia ukázali, že po zavedení Mary’s Meals došlo k priemernému nárastu počtu detí zapísaných do školy o 25 %. Deti, ktoré predtým chodili len v niektoré dni, začínajú prichádzať denne, vidieť je aj lepšie napredovanie v škole.
Kľúčovým prvkom organizácie je miestne vlastníctvo. O každodenný chod sa starajú miestni lídri a dobrovoľníci, úlohou organizácie je vyzbierať financie, nakúpiť jedlo, prepraviť ho do školy a sledovať výsledky.
Nakŕmiť dieťa v škole jedným jedlom každý deň počas celého školského roka stojí 22 eur. Je to možné vďaka neplateným dobrovoľníkom a lokálnemu nákupu potravín, ktorý podporuje miestnu ekonomiku.
V najchudobnejších krajinách sveta je podľa neho približne 140 miliónov detí, ktoré potrebujú školské stravovanie a nemajú ho. Zhruba polovica z nich by nechodila do školy vôbec, druhá polovica by v škole trpela hladom a nedokázala by sa efektívne učiť.
