Radičová: Poslať Fica do dôchodku nestačí
Takmer polovica populácie pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a je ochotná vymeniť občianske slobody za sľuby finančnej istoty. Upozorňuje na to sociologička a expremiérka Iveta Radičová, ktorá analyzuje dedičstvo socializmu, dopady oligarchizácie štátu aj vplyv digitálnych algoritmov na rozpad spoločnej reality.
Nový empirický výskum Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy a agentúry IPSOS podľa nej odhalil výrazný posun v hodnotách spoločnosti 37 rokov po Nežnej revolúcii. Kým deklaratívne demokraciu podporujú tri štvrtiny ľudí, v každodennej praxi jej pravidlá pevne obhajuje približne tretina obyvateľov.
Tri skupiny obyvateľov
Čistí demokrati tvoria 34 percent, teda ľudia, ktorí chápu, že bez demokratických hodnôt nemôže byť demokracia funkčná. Stredovú skupinu tvoria ľudia otvorení nástrojom autokratizácie, obmedzovaniu slobôd či stíšeniu oponentov. Čistí autokrati predstavujú pätinu populácie – požadujú tvrdé zásahy a odmietajú opozíciu.
Podľa Radičovej iba pätina občanov uznáva, že politickí konkurenti nepredstavujú existenčnú hrozbu. Vnímanie súperov ako nepriateľov pritom legitimizuje represívne kroky voči nim.
Dedičstvo socializmu a strata komunity
Štyridsať rokov totality podľa nej viedlo k vytvoreniu vzorcov správania a zosúladenia sa s režimom. Štúdia o zemitosti voľného času ukázala, že 68 percent občanov si zvolilo stratégiu zdvojenej morálky – odlišný verejný a súkromný rozmer.
V súkromí sa vytvárali uzavreté komunity a neoficiálny výmenný systém. Tie boli pevnejšie než dnešné bubliny zo sociálnych sietí, no po roku 1989 sa rozpadli a neboli nahradené ničím. Preto dnes prežíva nostalgia.
Ekonomická neistota oslabuje demokraciu
Viac ako 40 percent populácie pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a ľudia posudzujú, že nová generácia má nižšie šance než predchádzajúca. Ekonomická neistota pritom podľa Radičovej zásadne oslabuje podporu demokracie.
Na Slovensku podľa nej funguje takzvaná cenová elasticita voči základným ľudským právam – ľudia sú ochotní vzdať sa práv, ak za to dostanú finančnú náhradu. Najlacnejšie sú pritom občianske slobody a práva takzvaných tých druhých.
Právny štát a oligarchizácia
Radičová upozorňuje, že spoločnosť rezignovala na právny štát. Ako príklad uvádza proces so šéfom Asociácie nemocníc Slovenska Mariánom Petkom, ktorý mal podľa súdu zobrať 600-tisícový úplatok. Po novelizácii Trestného zákona zaplatil 100-tisíc eur, je právne bezúhonný a opäť je prezidentom asociácie.
Deje sa podľa nej oligarchizácia štátu, keď si malá skupina majiteľov uzurpovala štát vo svoj prospech. Systém sa reprodukuje vytváraním skupiny zvýhodnených podporovateľov až po úroveň obcí.
Algoritmy a fragmentácia spoločnosti
Viac ako 80 percent občanov kombinuje rôzne zdroje a výskum ukázal takmer päťdesiat možných kombinácií digitálnych médií. Ľudia žijú vo vlastných bublinách, prestávajú si rozumieť a stráca sa spoločná realita.
Podľa Radičovej výskumy ukazujú, že väčší príklon k autokratizácii prinášajú zdroje pracujúce s algoritmami a umelou inteligenciou. Čistí demokrati viac siahajú po médiách sprostredkúvajúcich overené informácie, autokrati sa prikláňajú k algoritmom.
Výmena Fica nestačí
Plazivá autokratizácia na Slovensku má podľa nej zelenú, no je zastaviteľná. Nestačí však len poslať Roberta Fica do politického dôchodku – to by bola populistická odpoveď.
Musia sa súbežne realizovať tri veci: ukazovať význam demokratických inštitúcií, riešiť ekonomický prepad a regionálne rozdiely a vytvoriť bezpečnejšie informačné prostredie. Frustrácia ľudí na východnom Slovensku je podľa nej enormná.
Za najdôležitejší štátny sviatok označila 17. november, ktorý znamenal prechod od totality k slobodnému svetu. Ako bude tento svet vyzerať, je podľa nej len v našich rukách.
