Estónsko uzavrie hranice s Ruskom po údajnom sabotážnom pokuse
Estónsko v decembri uzavrie hranice s Ruskom, po tom, čo obvinilo Moskvu z druhého údajného sabotážneho pokusu namiereného proti obrannej spoločnosti v tomto pobaltskom štáte.
Tallinn oznámil, že 1. decembra uzavrie všetky hraničné priechody smerom do Ruska po tom, čo obvinil ruskú vojenskú spravodajskú službu GRU zo zodpovednosti za neúspešný výbuch, ku ktorému došlo v sobotu v estónskej spoločnosti Threod Systems, vyrábajúcej drony. Estónsko je pritom domovom veľkej ruskej menšiny – jej príslušníci budú mať na prípadný návrat z Ruska len dva týždne.
„Rusko si musí uvedieť, že nepriateľské akcie proti Estónsku majú svoje dôsledky. Pokusy o zastrašovanie, destabilizáciu alebo podkopávanie našej bezpečnosti nezostanú bez odozvy,“ povedal v nedeľu estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. Estónsko prevádzkuje tri hraničné priechody s Ruskom – Narva na severe a Koidula a Luhamaa na juhu. Úrady nešpecifikovali, ako dlho bude uzávera trvať.
Ide o druhý pokus o útok na estónsku obrannú spoločnosť, ktorý úrady pripisujú Rusku, po žhárskom útaku na spoločnosť Milrem Robotics v auguste.
Ešte v septembri európski predstavitelia obvinili Kremeľ zo série incidentov, ktoré sa zdanlivo zameriavali na členov NATO. Na inom mieste ruská svetlica tesne minula dánsky vrtuľník a holandská železničná doprava bola výrazne narušená po tom, čo kovové rúry, ktoré boli namontované cez koľaje, spôsobili skraty, prepli dopravné signály na červenú a donútili vlaky neplánovane zastaviť.
Estónsko sa pripravuje aj prostredníctvom „dátovej ambasády“ v Luxemburgu
Estónsko sa na prípadný útok zo strany Ruska pripravuje aj inak – tak trochu typicky so svojou povesťou digitálneho lídra v rámci celej Európy. Ešte pred rokmi zriadilo v Luxemburgu špeciálnu „dátovú ambasádu“, ktorá má maličkej krajine zabezpečiť akýsi „plán B“, ak by Rusko prostredníctvom kyberútokov vyradilo jeho štátne servery.
Z Luxemburska tak vie Estónsko riadiť kritickú infraštruktúru krajiny. Portál Politico to prirovnal k exilovým vládam západných krajín, ktoré napadlo nacistické Nemecko. Zjednodušene – Estónci vedia riadiť veľkú časť administratívy aj z tretej krajiny, čo je svetový unikát.
Projekt „dátová ambasáda“ spustili ešte v roku 2015 a konečná dohoda medzi Estónskom a Luxemburskom bola podpísaná v roku 2017. Vývoj estónskeho vládneho cloudu je výsledkom spolupráce medzi estónskou vládou a spoločnosťami zo súkromného sektora.
Séria hackerských útokov, neoficiálne spájaná s Ruskom, spôsobila v minulosti chaos v estónskych bankách a na vládnych webových stránkach. Krajina ju však pomerne rýchlo zvládla, čo poukázalo nielen na zraniteľnosť Estónska, ale aj na jeho pozoruhodné kybernetické know-how.
Estónsky pilotný projekt, prvý svojho druhu na svete, vnímajú ako jeden z dielov zložitej skladačky, ktorej cieľom je zvýšiť bezpečnosť krajín v zraniteľnom kybernetickom svete.
Táto pobaltská krajina už pred rokmi začala ukladať časť svojej nekritickej digitálnej infraštruktúry, vrátane informácií o cestnej sieti, do súkromných verejných cloudov, ako sú Amazon Web Services a Microsoft Azure. Projekt „dátového veľvyslanectva“ však ide ešte ďalej a poskytuje dodatočnú ochranu údajom, ktoré sú považované za kľúčové pre fungovanie estónskej spoločnosti.
Estónske orgány zadržali osem Lotyšov
Estónsko a ďalšie dva pobaltské štáty sú už dlhšie terčom opakovaných sabotážnych pokusov, za ktoré ich spravodajské služby obviňujú Rusko, vrátane podpaľačských útokov, vandalizmu namiereného proti autám ministrov a útokov na obranné spoločnosti.
Estónske orgány zadržali osem Lotyšov v súvislosti s pokusom o sabotáž proti spoločnosti Threod Systems.
„Vieme, že za tým stojí Rusko,“ povedal v nedeľu Margo Palloson, šéf Estónskej vnútornej bezpečnostnej služby (KAPO).
Tento incident nasleduje po podpaľačskom útaku na spoločnosť Milrem Robotics, ďalšieho estónskeho dodávateľa v oblasti obrany, ku ktorému došlo v auguste a za ktorý estónske orgány o mesiac neskôr obvinili Rusko.
Dánske spravodajské služby v septembri naznačili, že Moskva by mohla v najbližších mesiacoch podniknúť obmedzený vojenský útok na krajinu NATO.
Estónsko a ďalšie pobaltské krajiny NATO nemajú žiadne dôkazy o tom, že by Rusko pripravovalo „tradičný“ vojenský útok na ich územie. Ak by sa tak stalo, spojenci by museli aktivovať článok 5 a prísť Pobaltiu na pomoc – forma, v akej by to urobili, by však bola na nich.
Slovenský premiér Robert Fico aktivovanie článku 5 v prípade napadnutia krajiny NATO nedávno nepriamo spochybnil. „Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5,“ vyhlásil.
