EÚ chce do roku 2035 ovládnuť nový priemyselný sektor. V hre sú čipy, batérie aj obrana
Európska komisia v stredu navrhla program Pokročilé materiály pre Európu. Jeho cieľom je, aby sa EÚ do roku 2035 stala svetovým lídrom v oblasti vývoja, výroby a používania bezpečnejších a udržateľnejších pokročilých materiálov. Komisia chce zrýchliť cestu nových materiálov z laboratórií do priemyslu a posilniť ich využitie v energetike, obrane, zdravotníctve či výrobe čipov.
Programom Komisia stanovuje ciele do roku 2035 a mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi s definovanými prioritami. Cieľom je premeniť vedeckú výnimočnosť EÚ na priemyselnú silu urýchlením cesty z laboratória na trh. Pokročilé materiály sú podľa Komisie nevyhnutné pre konkurencieschopnosť, odolnosť a hospodársku bezpečnosť Európy.
Rozšírenie pokročilých materiálov
Program má pomôcť pokročilým materiálom dosiahnuť rozsiahlu výrobu a širšie využitie v strategických odvetviach, ako sú energetika, mobilita, elektronika, stavebníctvo, zdravotníctvo, letecký priemysel a obrana.
Komisia pripomenula, že vďaka vedeckému vývoju môžu byť produkty ľahšie, pevnejšie, inteligentnejšie a efektívnejšie. Už teraz pomáhajú zvyšovať energetickú účinnosť budov, posilňujú veterné turbíny a batérie elektrických vozidiel, umožňujú ľahšie a odolnejšie dopravné a priemyselné komponenty, podporujú 3D tlačené lekárske implantáty a poháňajú ďalšiu generáciu čipov pre kvantové výpočty a umelú inteligenciu.
Význam priemyselného líderstva
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že pokročilé materiály budú jadrom ďalšieho priemyselného veku Európy. „Sú kľúčom k čistej transformácii, hospodárskej bezpečnosti a globálnej konkurencieschopnosti. Touto iniciatívou pomáhame Európe premeniť vedeckú excelentnosť na priemyselné líderstvo,“ povedala s odkazom na snahy, aby sa inovatívne materiály vytvorené v Európe tiež vyrábali, rozširovali a používali v Európe.
Komisia navrhuje tri referenčné ciele do roku 2035. EÚ by mala dosiahnuť aspoň 20 % viac investícií do výskumu a inovácií v oblasti pokročilých materiálov, 20 % viac startupov a scaleupov so sídlom v EÚ a 20 % projektov dosahujúcich vyššiu úroveň nasadenia v oblasti bezpečnejších a udržateľnejších pokročilých materiálov.
Podpora strategických sektorov
Európa má silný základ s viac ako 15 000 spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti pokročilých materiálov a približne 1,5 milióna podporovaných pracovných miest v celej EÚ. Má tiež výskumnú a inovačnú kapacitu svetovej úrovne. Aby Európa naplno využila svoj potenciál, potrebuje silnejšie prepojenia v ekosystéme pokročilých materiálov, rýchlejší prístup k testovacej a pilotnej infraštruktúre, lepšie zručnosti, odolnejšie dodávateľské reťazce, jasnejšie regulačné postupy a lepšiu interoperabilitu údajov.
Komisia navrhuje stanoviť rámec pre užšiu koordináciu medzi členskými štátmi. Ten má umožniť lepšie zosúladenie investícií, skrátiť čas medzi výskumom a komerčným využitím nových produktov a posilniť strategickú autonómiu Európy a jej technologické a priemyselné vedúce postavenie.
Koordinácia členských štátov
V rámci novej iniciatívy Komisia vyzýva členské štáty, aby do roku 2030 spolupracovali na piatich prioritách. Ide o zameranie investícií do výskumu a inovácií v strategických sektoroch, využívanie digitalizácie a umelej inteligencie na urýchlenie objavovania, návrhu, vývoja a testovania, skrátenie času uvedenia na trh prostredníctvom lepšieho testovania, podporu rozširovania a zavádzania prostredníctvom opatrení na strane dopytu, strategických projektov a verejného obstarávania a odstránenie nedostatku zručností prostredníctvom odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie.
Návrh eurokomisie musí odobriť aj Rada EÚ, teda členské štáty.
