Staronový trend: Skracovanie pracovnej doby na Slovensku
Bratislava, 24. novembra 2025 – Na Slovensku sa objavuje jasný trend znižovania pracovného času, pričom zamestnanci trávia v práci priemerne o dve hodiny týždenne menej ako pred pandémiou. Tento vývoj, ktorý sa už dlhší čas pomaly formuje, bol nedávno potvrdený analýzou Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Zamestnanci, ktorí sa dokázali prispôsobiť zmene po pandémii, si uvedomujú hodnotu voľného času a kladú naň čoraz väčší dôraz. Rýchly nárast zamestnanosti po krízovom období sa síce zdá byť pozitívny, avšak časy odpracované v porovnaní s rokom 2019 sa nevrátili na pôvodnú úroveň.
Podľa IFP má tento pokles do značnej miery za cieľ vyrovnať pracovné zvyklosti s priemerom v EÚ, kde Slováci stále pracujú dlhšie. Predpokladá sa, že do budúcna k ďalšiemu zníženiu pracovného času prispeje starnutie populácie, zmeny preferencií zamestnancov a čoraz častejšie využívanie kratších pracovných úväzkov.
Neistoty a názory odborníkov
Na otázku, aký dosah má skrátenie pracovného času na našu ekonomiku, sa vyjadrili viacerí odborníci. Ján Košč, zástupca Konfederácie odborových zväzov, potvrdil, že znižovanie pracovného času, ak to bude sprevádzané rastom produktivity, môže viesť k vyššiemu šťastiu pracovníkov a, paradoxne, k rastu konkurencieschopnosti. Naopak, Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení varovala, že demografická krivka, kedy sa naraz do dôchodku odoberie veľký počet zamestnancov, môže v kombinácii s poklesom pracovného času viesť k ekonomickému spomaleniu a zvyšovaniu tlaku na verejné financie.
Budúcnosť práce na Slovensku
Čo teda prinesie budúcnosť? Progresívne krajiny ako Španielsko, Poľsko či Island už začali zavádzať legislatívne zmeny v rámci skrátených pracovných týždňov. Na Slovensku však zamestnávatelia ešte len hľadajú spôsoby, ako prispôsobiť svoje stratégie a pracovné podmienky tomu, čo sa stáva normou v rámci mladších generácií, ktoré sa odmietajú podriadiť 40-hodinovému pracovného modelu.
Ekonomická realita sa tak primiešava s požiadavkami na kvalitnejší život a väčší čas na osobný rozvoj, čo má potenciál redefinovať pracovný trh ako taký. Skracovanie pracovného času tak môže byť nielen otázkou efektivity a produktivity, ale predovšetkým otázkou životnej pohody a rovnováhy medzi prácou a osobným životom.
