Bezpečnostný analytik: Prvá rada pri útoku je útek
Po tragickom útoku na základnej škole v Staškove na Kysuciach, pri ktorom 13-ročný žiak zabil jednu učiteľku a ťažko zranil svoju spolužiačku, sa opäť otvára téma bezpečnosti slovenských škôl. Bezpečnostný analytik a odborník na bezpečnosť škôl Martin Královič z konzultačnej agentúry SafetyCrew upozorňuje, že štát musí začať konať systematicky, nielen krátko po útoku.
Podľa Královiča je bezpečnostná situácia na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie nadpriemerne dobrá, no v ochrane mäkkých cieľov, akými sú školy, výrazne zaostávame za Českou republikou, ktorá túto tému rieši už viac ako desať rokov.
„Na Slovensku sa pravidelne opakuje rovnaký vzorec. Téma bezpečnosti na školách bude u ministra vnútra a školstva rezonovať týždeň či dva. Potom sa však opäť prejde do štandardného režimu, počas ktorého sa len povie, že niečo spravili, rozdali nejaké návody a usporiadali vzdelávanie a tým to skončí. Naozaj neviem, čo sa ešte musí stať, aby sa tu začalo niečo robiť systémovo,“ hovorí Královič.
Analytik nesúhlasí s dôrazom na kamerové systémy s umelou inteligenciou, ktoré po útoku v Spišskej Starej Vsi presadzoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Tie sú podľa neho vizuálne pekné, no útoku by nezabránili. „Som si takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by aj tak prišlo,“ tvrdí.
Ako problém vníma aj systém školských policajtov. Myšlienka je podľa neho v princípe dobrá, prax však ukazuje nedostatky. Policajti v poddimenzovanom zbore majú svoje bežné úlohy a školám sa často nevenujú. „Zažil som aj to, že riaditeľ sa v krízovej situácii pokúšal dovolať svojmu školskému policajtovi, ten nedvíhal a zavolal späť až o tri dni s otázkou, čo bolo treba,“ opisuje.
Podľa Královiča slovenským školám najviac chýba prevencia a pripravenosť. Pedagogický aj nepedagogický personál často nevie, aké znaky radikalizácie či zmeny správania má u žiakov sledovať. Školy nemajú vytvorené postupy, ako v takých prípadoch konať, ani intervenčné skupiny, ktoré by si vymieňali informácie.
„Zmena správania je prvý signalizačný znak. Ak žiak, ktorý bol doteraz extrovertný a komunikatívny, sa zrazu utiahne, vykazuje agresiu a začne sa zaujímať o zbrane, násilie či militantné organizácie, je to niekto, kto si zaslúži väčšiu pozornosť a pomoc,“ vysvetľuje.
V prípade útoku na škole platí podľa Královiča základné pravidlo „uteč, skry sa, bojuj“. Prvá rada znie utiecť čo najďalej od útočníka. Až keď sa nedá utekať, treba sa skryť a zabarikádovať. Fáza boja nastupuje ako posledná, pričom pri chladných zbraniach je pre netrénovaného civila realizovateľnejšia ako pri strelnej zbrani.
Analytik tiež upozorňuje na copycat efekt a potrebu zodpovednej mediálnej komunikácie. „Nevenovať príliš veľa priestoru útočníkovi a už vôbec nemedializovať jeho názory, presvedčenia či manifesty. Skôr treba venovať vhodný, úctivý a veľký priestor obetiam,“ dodáva.
Královič oceňuje prístup ministra školstva k téme duševného zdravia a prevencie radikalizácie mladých ľudí. Podľa neho by minister vnútra mal všetky plánované peniaze na kamerové systémy presunúť práve na deradikalizáciu. „Určite tým bezpečnosti na školách pomôže viac než kamerami,“ uzatvára.
