Vláda sa dokáže obhájiť už iba strachom z vojny. Robert Fico vyšiel z tejto krízy prvýkrát slabší
Premiér v tejto koaličnej dráme nedosiahol nič. Nezachránil Tomáša Tarabu, nepotupil Andreja Danka, ani neposilnil Smer. Načo to potom vlastne celé robil?
Po včerajšku to vyzerá, že kontúry koaličnej krízy sa začali rysovať už v Prezidentskom paláci po odvolaní Tomáša Tarabu. Bývalý minister vyhlásil, že s Ficom má korektné vzťahy, stojí za ním a určite proti nemu v parlamente nepôjde.
Fico nedosiahol nič
Taraba nemusí prisahať vernosť koalícii na to, aby zostal jej súčasťou. Stačí, ak bude verný premiérovi a vládnym prioritám. Ak sa mu nepodarí zložiť blokačnú menšinu, jeho váha výrazne klesne a namiesto taktického doťahovania sa s premiérom bude ako aktívny poslanec iba aktívne otravovať Andreja Danka.
Veľa záviselo od toho, ako Fico naloží s ministerstvom životného prostredia. Napokon sa to vyriešilo pomerne jednoznačne. „Predseda Smeru a predseda vlády Robert Fico je rovnako pripravený v spolupráci s vedením SNS doriešiť personálne obsadenie ministra životného prostredia nominantom tejto strany,“ oznámil Smer včera večer v statuse.
Ak sa to naplní, bude to ešte väčší Dankov úspech ako odvolanie Tarabu. Zbaviť sa vlastného ministra hlasovaním s opozíciou je historická chvíľa, ale až to, že za to SNS nijako nepyká, je potvrdením, že Danko vyšiel z koaličnej krízy ako víťaz. Fico nedosiahol nič. Nezachránil Tarabu, nepotupil Danka, ani neposilnil Smer.
Smeru je to jedno
Načo to potom vlastne robil? Možno iba podcenil Dankovo odhodlanie zbaviť sa ministra životného prostredia. Fico asi čakal, že predseda SNS stokrát cúvne a premiér si bude môcť nechať Tarabu vo vláde bez veľkých politických nákladov. Teraz Danka nemôže ani potrestať, lebo to by koalíciu už rozbíjal Smer, nie SNS.
Smer sa síce naďalej tvári, že hrozba predčasných volieb platí, keď v statuse opäť spomínal „štandardné ústavné riešenia“, ktoré uprednostní pred provizóriami a menšinovými experimentmi, no už to vyzerá ako plané strašenie. Keď takúto kartu použijete naprázdno, druhýkrát sa už nedá vytiahnuť, aby vám ju verili.
Obhájiť sa dokážu len vojnou
„Slovensko potrebuje stabilnú vládu schopnú rozhodovať, aj keby mala stáť len na tesnej parlamentnej väčšine,“ tvrdí Smer. Takto pred dvoma rokmi Robert Fico ešte tvrdil, že „so 76 poslancami sa dlhodobo vládnuť nedá“.
Okrem toho, stabilná vláda schopná rozhodovať bude Slovensku aj Smeru nanič, ak jej rozhodnutia neprejdú cez parlament. Sme parlamentná demokracia a stabilita vládnutia závisí najmä od pomerov v Národnej rade. Smer sa týmto priznáva, že okrem schválenia rozpočtu už nemá štvrtá Ficova vláda žiadne ambície.
A opäť museli spomenúť možnosť vojenského konfliktu. Svoju existenciu už nevedia obhájiť inak. Ak sa musíte odvolávať v tejto situácii na vojnu, je to známka toho, ako málo dokáže Smer ponúknuť. Fico priznal porážku, spočítal si straty a rozhodol sa hrať to na zodpovednosť.
Čo vlastne Smer získal?
Je teoreticky možné, že len vyčkáva s témou predčasných volieb na vhodnejšiu príležitosť. Tá by prišla, ak by sa nepodarilo zostaviť alebo prijať rozpočet. To by však už nebola voľba, ale politická nevyhnutnosť. Vláda, ktorá nedokáže schváliť rozpočet, stráca nárok na existenciu. Predčasné voľby nechce Fico za takúto cenu.
Čo vlastne získal? Možno Tarabu, ale ak sa s ním Fico skutočne dohodol, dalo sa to urobiť aj skôr a bez tejto drámy. Dovolávanie sa zodpovednosti a stability neznie ako štátnický krok najsilnejšej a najsúdržnejšej koaličnej strany, ale ako ústupok z nevyhnutnosti a snaha za každú cenu zmenšiť následky škôd a pokračovať. Je to iba predstierané sebavedomie.
Možno sa okolnosti ešte zmenia, napríklad ak sa Fico s Dankom nedohodne na novom ministrovi, alebo ak sa Smeru naskytne lepšia možnosť povedať, že takto sa vládnuť nedá. Dovtedy však môžeme túto koaličnú krízu považovať za zbytočnú. Vôbec sa nemusela udiať. Historická je zatiaľ jedine tým, že je prvou, z ktorej vyšiel Robert Fico slabší.
