Maďari si pripomínajú 70 rokov od krvavej revolúcie
Maďarsko si pripomína 70. výročie revolúcie z roku 1956, ktorá sa skončila krvavým potlačením sovietskymi vojskami. Na podujatí v Budapešti vystúpi s prejavom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zúčastní sa aj predseda Európskej rady António Costa. Francúzsky prezident Emmanuel Macron mal do Budapešti pricestovať, nakoniec nepríde.
Nagy priniesol nádej na slobodnejší život
Do čela maďarskej vlády sa v roku 1956 vrátil Imre Nagy, ktorý bol považovaný za reformistu. Niektorí historici ho označujú za akéhosi maďarského Alexandra Dubčeka – komunistického politika, ktorý chcel režim reformovať. Nagy chcel z Maďarska urobiť neutrálny štát a vystúpiť z Varšavskej zmluvy.
Sovietske vojská vstúpili do Budapešti prvýkrát ešte pred týmto rozhodnutím, no 4. novembra spustili rozsiahlu inváziu, ktorá mala revolúciu definitívne potlačiť. Tak ako pri okupácii Československa, aj tu sa jedným z kľúčových miest stala budova rozhlasu. Pred maďarským štátnym rozhlasom sa zhromaždili demonštranti a začali sa prvé ozbrojené strety.
Dôležitú úlohu zohrávalo aj Rádio Slobodná Európa. Podľa odtajnených dokumentov CIA, ktorá rádio v tom čase financovala, niektoré jeho vysielania poskytovali povstalcom taktické rady a povzbudzovali ich k odporu. Nagy mal podľa historických dokumentov požiadať o pomoc aj Západ, aby zasiahol proti sovietskej invázii. Napokon sa tak nestalo a Američania vojensky nezasiahli.
Zásah riadil maršal Konev
Za jednu z hlavných postáv potlačenia revolúcie sa považuje maršal Ivan Konev, ktorý velil sovietskym vojskám pri zásahu v Maďarsku. Bol v tom čase hlavným veliteľom Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy. Hoci za naplánovaním potlačenia povstania stál sovietsky minister obrany Georgij Žukov, Konev plnil rozkazy sovietskeho vedenia a osobne dohliadal na vojenskú operáciu z maďarského mesta Szolnok neďaleko Budapešti.
Konev mal sovietskeho lídra Nikitu Chruščova informovať, že na potlačenie reformného vývoja v Maďarsku mu postačia tri dni. Ozbrojený odpor v Budapešti však pokračoval až do 12. novembra 1956. Do potlačenia povstania sa podľa odhadov zapojilo približne 50- až 55-tisíc sovietskych vojakov. Na rozdiel od okupácie Československa v roku 1968 sa na vojenskom zásahu v Maďarsku nezúčastnili armády ostatných štátov Varšavskej zmluvy.
Podľa údajov maďarského Ústredného štatistického úradu zahynulo počas revolúcie a jej potláčania približne 2 700 Maďarov, z toho takmer štyri pätiny v Budapešti. Medzi obeťami boli aj civilisti. Ďalšie tisíce ľudí utrpeli zranenia a približne 200-tisíc Maďarov po potlačení revolúcie z krajiny emigrovalo. Naga po potlačení revolúcie zatkli a v roku 1958 popravili obesením.
Na Slovensku odhalili sochu Koneva
Konevova socha stojí pri Duklianskom priesmyku v Údolí smrti, odhalili ju 3. októbra. Autorom je sochár Slavomír Gibej, ktorý v minulosti vytvoril aj pomník iného sovietskeho maršala – Rodiona Malinovského. Na odhalení sa zúčastnili europoslanec Ľuboš Blaha, minister pôdohospodárstva Richard Takáč a ruský veľvyslanec na Slovensku Sergej Andrejev. Z odhalenia sochy sa tešil aj ruský prezident Vladimir Putin, s ktorým Robert Fico o tomto zámere hovoril už počas minuloročného stretnutia v Moskve.
K odhaleniu sochy sa vyjadril aj slovenský umelec a aktivista Peter Kalmus. Pre Aktuality.sk povedal, že Slovensko sa podľa neho vracia k normalizácii. Konevova socha v Údolí smrti podľa neho nemá takú umeleckú hodnotu ako niekdajší pražský pomník a nápadne pripomína socialistický realizmus.
Konevova socha čelila protestu. Mimoparlamentná strana Demokrati ju zahalila do červenej plachty, ktorá mala symbolizovať krv. Tento protest pobúril europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby podnikol kroky smerujúce k rozpusteniu strany Demokrati.
Orbánova éra sa skončila
Maďarský premiér Péter Magyar sa na oslavách takisto zúčastní. Podujatie má byť aj symbolickou oslavou novej etapy po páde vlády Viktora Orbána a užšej spolupráce Maďarska s Európskou úniou. Ulicami Budapešti prejde aj vlajkový pochod.
Paradoxom je, že práve Orbán zohral v roku 1989 dôležitú úlohu pri pripomínaní maďarskej revolúcie. Komunistický režim vtedy povolil exhumáciu pozostatkov Imreho Nagya. Orbán, vtedy ešte mladý demokratický opozičný politik, vystúpil s ostrým prejavom na slávnostnom znovupohrebe Nagya v júni 1989, kde otvorene vyzval na odchod sovietskych vojsk z Maďarska. Neskôr počas svojho vládnutia tento prejav opakovane pripomínal. Výročie revolúcie však začal využívať aj na kritiku Európskej únie. Brusel prirovnal k niekdajšej Moskve a v roku 2024 vyzýval Maďarov, aby sa postavili Bruselu podobne, ako sa v roku 1956 postavili Sovietom.
