Admirál Bauer: Vojna už začala, Putin útočí na celý systém
Ruský režim nevedie vojnu len na bojisku na Ukrajine, ale útočí na celý systém západných demokracií – v kyberpriestore, v dezinformačnom priestore aj cez politické ovplyvňovanie. V rozhovore pre Infosec report to uviedol holandský admirál Rob Bauer, ktorý zároveň odmietol tvrdenia, že Spojené štáty sa stali spojencom Ruska, hoci kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa vo vzťahu k Ukrajine ostro kritizoval.
Podľa Bauera treba rozlišovať medzi Ukrajinou, ktorá nie je členom NATO, a samotnou alianciou. Zdôraznil, že článok päť Washingtonskej zmluvy zostáva pevným záväzkom a všetci spojenci sa na tom naďalej zhodujú. Rétoriku, ktorá tento záväzok spochybňuje, označil za škodlivú. Pripomenul, že na júlovom summite v Ankare potvrdilo neochvejnosť záväzku všetkých tridsaťdva lídrov vrátane Trumpa, a poukázal aj na silnú podporu NATO v americkom Kongrese a u americkej verejnosti.
Bauer nesúhlasí s označením USA za spojenca Ruska, ktoré použil napríklad Tom Nichols. Podľa neho Trump koná predovšetkým transakčne a vo vlastnom záujme. Kritizoval však jeho nedávne rozhodnutia – obmedzenia služieb Starlink aj zrušenie sankčného balíka navrhnutého Lindseym Grahamom len niekoľko hodín pred nadobudnutím účinnosti. „Tlak by sme mali predovšetkým vyvíjať na prezidenta Putina a jeho režim, nie na prezidenta Zelenského,“ povedal.
Ruský prezident podľa Bauera nemá dôvod na ústupky ani bez Trumpovej pomoci. Po prvé nedosiahol žiadny zo svojich strategických cieľov, po druhé jeho vojnové hospodárstvo funguje úspešne a Rusko obnovuje ozbrojené sily už počas vojny, pričom odhady hovoria o jednom až troch rokoch namiesto pôvodne predpokladaných troch až piatich rokov po skončení vojny. Po tretie je na okupovanom ukrajinskom území sedemstotisíc ruských vojakov, ktorí by sa po skončení vojny vrátili domov bez mimoriadnych príjmov a ako traumatizovaní ľudia by v Rusku spôsobili veľa problémov.
Európa podľa Bauera nesie väčšiu časť zodpovednosti za podporu Ukrajiny, keďže Spojené štáty zastavili dodávky zbraní už pred šiestimi či siedmimi mesiacmi. Časť amerických zbraní Európa nakupuje prostredníctvom programu PURL. Zároveň upozornil, že Čína si v tomto konflikte vybrala stranu – dodáva Rusku suroviny a súčiastky na výrobu zbraňových systémov a munície, a preto nie je neutrálnym partnerom.
V otázke budovania európskych vojenských schopností Bauer pripomenul dohodu spojencov z Haagu z roku 2025, podľa ktorej majú Spojené štáty niesť menšiu časť spoločného bremena a Európa s Kanadou väčšiu. V priebehu piatich až pätnástich rokov si majú európske krajiny obstarať spôsobilosti, ktorými dnes disponujú iba USA – satelity, presné údery na veľkú vzdialenosť či strategickú mobilitu. Cieľom nie je konať proti Spojeným štátom, ale byť na nich menej závislí.
Väčšie obavy než z možného vypnutia amerických stíhačiek F-35 má Bauer z toho, že by Čína mohla na diaľku odstaviť európske solárne a veterné elektrárne, pretože všetky elektronické súčiastky v týchto zariadeniach sú čínske. Zdôraznil, že americké zbrane budú Európania nakupovať aj naďalej, pretože v niektorých kategóriách neexistuje alternatíva – napríklad rakety Patriot sa vyrábajú iba v USA. V iných oblastiach, ako sú tanky či fregaty, však podľa neho Európa ponúka kvalitnejšie alternatívy.
Za kľúčovú súčasť odolnosti označil Bauer dôveru medzi občanmi, vládou a súkromným sektorom. Odmietol predstavu, že zaplatením daní sa ľudia vykúpia z povinnosti brániť svoju krajinu. „Problém vo vojne je taký, že profesionálni vojaci síce za nás do vojny pôjdu, ale za prvých pár dní tí prví padnú. Kde bude potom štát hľadať nových? Samozrejme, v radoch civilného obyvateľstva,“ povedal.
Poukázal pritom na Fínsko a Švédsko, kde je dôvera v štát a fungovanie systému vyššia než v mnohých iných krajinách. Podľa Bauera sa musí posilniť nielen armáda, ale aj potravinová bezpečnosť, výroba elektriny, kybernetická bezpečnosť či zásobovanie vodou. Ako príklad uviedol Holandsko, kde tretina krajiny leží pod úrovňou mora a kde by prienik do systémov hrádzí a čerpadiel znamenal vážny problém.
Na otázku o klesajúcej ochote Slovákov brániť krajinu so zbraňou Bauer odpovedal, že politici musia o týchto témach otvorene hovoriť. Pripomenul, že aj na Ukrajine bola pred rokom 2014 dôvera vo vládu nízka a ochota brániť vlasť malá, no po vypuknutí konfliktu sa postoje ľudí zmenili veľmi rýchlo. „Verím, že keby konflikt vypukol aj na Slovensku, ľudia by to pochopili,“ uzavrel.
