Slovensko ako prestupná stanica: po štúdiu od nás odchádzajú aj cudzinci
V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák, čo je trojnásobok európskeho priemeru. Štvrtým najväčším slovenským študentským mestom už nie je Prešov ani Žilina, ale české Brno. Vyplýva to z prieskumu Ako pritiahnuť talent 2026, ktorého autorkou je riaditeľka združenia Therapolis Renáta Hall.
Podľa prieskumu sa motivácie mladých ľudí pri výbere vysokej školy, odboru či krajiny štúdia oproti roku 2024 významne nezmenili. To podľa Hall naznačuje, že nefungujú žiadne zásadnejšie opatrenia, ktoré by ich rozhodovanie ovplyvnili. Popri demografickej kríze tak Slovensko čelí rekordnému počtu odchádzajúcich študentov.
Zatiaľ čo v zahraničí študuje 21 percent slovenských vysokoškolákov, priemer Európskej únie je približne osem percent. Späť na Slovensko sa vracia len relatívne malá časť odídencov. Hoci sa rozdiel medzi odchádzajúcimi a prichádzajúcimi zdanlivo zmenšil – odchádza približne 33-tisíc a prichádza okolo 30-tisíc ľudí –, pri prichádzajúcich ide z viac ako polovice o občanov Ukrajiny.
Podľa dát Inštitútu vzdelávacej politiky sa domov vracia len približne 40 percent odídencov, kým z prichádzajúcich cudzincov u nás zostáva iba okolo 20 percent. Študenti v zahraničí navyše volia iné odbory ako doma – odchádzajú najmä na informatiku, technické smery a zdravotníctvo. Pri zdravotníkoch analýzy OECD ukazujú, že Slovensko spolu s Rumunskom funguje len ako prestupná stanica: študenti tu vyštudujú medicínu a odídu preč.
Kvalita škôl pred stavom spoločnosti
V rebríčku motivácií na odchod dominuje objavovanie novej krajiny a kultúry (79 percent) či slabá ponuka pracovných príležitostí (78 percent). Nasledujú odporúčania známych so skúsenosťou so slovenskými školami (67 percent) a úroveň kvality vzdelávania (67 percent). Nezáujem politikov uvádza 62 percent a zlé fungovanie štátnych inštitúcií 60 percent respondentov.
Podľa Hall je však kvalita vysokej školy podstatne zásadnejším motívom než stav spoločnosti. Ako príklad uvádza Česko, kde vládna realita nie je radikálne odlišná, no študuje tam rekordný počet slovenských študentov. Mladí ľudia sú podľa nej pragmatickí a sústredia sa na existenčné témy – chcú sa uplatniť a žiť v prostredí s funkčným zdravotníctvom a službami.
Najhoršiu reklamu podľa prieskumu robia slovenským vysokým školám tí, ktorí ich osobne poznajú. Stredoškoláci sa cielene pýtajú starších študentov a absolventov na reálnu skúsenosť, nestačia im propagačné weby. Pri Brne boli dominantným lákadlom prijateľnejšie životné náklady, pri Prahe bohaté mimoškolské aktivity a kvalitná MHD. Pri všetkých mestách zohráva kľúčovú úlohu možnosť pracovať popri štúdiu.
Štipendiá na chvoste motivácií
Štát nalial milióny eur do programu Študujem doma, no v rebríčku motivácií skončili štipendiá až na šiestom mieste a polovica maturantov ani nepozná ich podmienky. Pri rozhodovaní o konkrétnom študijnom odbore skončilo štipendium dokonca na 14. mieste zo 17 sledovaných položiek. Prekážkou je aj neistota, keďže študent sa dozvie o zisku štipendia až po zápise na školu.
Z analýz Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že absolventi zahraničných škôl majú po návrate štatisticky vyššie príjmy. Jednorazové štipendium preto neprevažuje dlhodobé benefity štúdia v zahraničí. Dáta však ukázali, že tí, ktorí zostávajú doma na bakalára, by vďaka štipendiu zvážili zotrvanie aj na magisterskom stupni.
Viac ako 30 percent respondentov označilo za dôležité podporné služby a bezbariérovosť. Ide napríklad o prívetivé online rozhranie či prispôsobené postupy pre študentov so špecifickými potrebami učenia. Umelú inteligenciu ako rozhodujúci faktor pri výbere školy uviedli len tri percentá maturantov, menej ako polovica ju vôbec využila.
Recept na zmenu
Cez 60 percent mladých, ktorí zostávajú doma, uvádza motiváciu pomáhať rozvíjať Slovensko. Podľa Hall je kľúčovou úlohou štátu nezmenšovať priestor pre občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie, pretože práve tam si mladí budujú puto ku krajine.
Jednou z najrýchlejších ciest k zvýšeniu kvality je podľa nej vytváranie spoločných študijných programov priamo s univerzitami, kam naši študenti odchádzajú. Dôležité je aj materiálno-technické vybavenie a intenzívnejšie prepájanie s praxou. Univerzity by mali na stredné školy posielať svojich terajších študentov, keďže rovesnícky príklad funguje silnejšie než prednáška akademickej celebrity.
Ako inšpiráciu uvádza Írsko, ktoré v 90. rokoch čelilo masívnemu odlivu mozgov a zvrátilo ho vďaka premyslenej nadrezortnej štátnej politike. Udržanie talentov si podľa Hall vyžaduje skutočnú prioritu na najvyššej vládnej úrovni.
