Útek z koalície do prezidentského paláca: intrigy a konšpirácie
Robert Fico a Peter Pellegrini, kedysi úzci spolupracovníci vo strane Smer, sa po Pellegriniho odchode dostali do konfliktu. Fico otvorene označil Pellegriniho za zradcu, zatiaľ čo situácia sa vyvíjala tak, že Pellegrini sa stal novým prezidentom Slovenska. Tento obrat bol spojený s Ficom a jeho trvajúcou pozíciou v politike ako predsedu vlády a Smeru.
Fico si občas neodpustil zdôrazniť, že nič z toho, čo sa deje, nie je jeho vina. Dvadsať rokov po prvom víťazstve Smeru vo voľbách, Fico zostal pri moci už po štvrtýkrát, pričom mu jeho vplyv na politiku umožnil pokračovať v zasahovaní do kormidla slovenského štátu. Až v publikácii „Fico – Posadnutý pomstou“ sa odrážajú nielen udalosti jeho politickej dráhy, ale aj dôsledky vedúce k súčasnej situácii.
Prezident Peter Pellegrini: Zradenie a uznanie
Pellegriniho prezidentúra, ako bola nazývaná medzi jeho priaznivcami, nebola bez problémov. V rastr a intrigách, ktoré sledovali politické ambície oboch politikov, Fico predniesol slová, ktoré sa mohli považovať za uznanie Pellegriniho víťazstva. Fico sa postavil pred Pellegriniho a zablahoželal mu k výsledku, ktorý on sám nebol schopný dosiahnuť.
Pri jeho slávnostnom prejave poukázal na obavy Slovákov z liberálnych médií a aktivistov a snažil sa presvedčiť publikum, že Pellegrini a jeho víťazstvo sú signálom vyjadrením túžby ľudí. Fico sa aj v tomto prípade snažil nastaviť zrkadlo voličom, a tak vyjadril svoje obavy z liberálnej agendy, ktorú vraj Pellegrini symbolizoval.
Voľby 2024: Napätie a manipulácie
Pellegrini mal pred voľbami agendu, kde sa snažil získať prízeň voličov, ktorí ho kedysi opustili. V marci 2023, mesiac pred prezidentskými voľbami, Fico skončil v prieskumoch celkom podpriemerne, zatiaľ čo Pellegrini sa postupne dostával do pozornosti verejnosti. Situácia sa vyostrila s príchodom Andreja Danka, ktorý sa vo voľbách rovnako nezdal byť pre Pellegriniho ideálnym predpokladom na zvolenie.
Pellegrini sa snažil pred voľbami, aby sa neupísal bizarným praktikám, avšak medzi politikmi prevládali zložitosti. S zasahovaním Fica do kampane sa rástol aj tlak na Pellegriniho, aby nielenže presadil svoju kandidatúru, ale aj aby v koalícii zohral všetky prostredia, ktoré sú ohrozené.
Antikampaň a korupcia vo voľbách
V súvislosti s týmito voľbami sa rozprúdila aj antikampaň, pričom mnohí členovia Smeru prispeli k šíreniu negatívnych informácií o Pellegrinim. Fico sa síce snažil čo najdlhšie nezasahovať otvorene do kampane, ale jeho podpora po víťazstve Korčoka v prvom kole bola veľmi slabá, nejasná a zároveň nielenže odhalila pravý obraz vzťahu Pellegriniho a Fica, ale aj rozpad koaličných väzieb.
Pellegrini sa nepredstavoval ako lenivý pohlavár, akým ho Fico označil po voľbách; jeho snahy o udržanie stredového voliča a voliča Harabina mu po voľbách zaručili veto, ktoré dalo znova priestranstvo Ficom.
Nová éra pod Pellegrinim
Pellegrini sa stal prezidentom a volilo ho viac ako 1,4 milióna voličov, ktorí v ňom videli záchrancu pred povstaním a vojnovým konfliktom, pričom Korčok, ktorý volieb takisto neuspokojil, zostal za ním o krok. Aj napriek zložitým súvislostiam sa zdá, že Pellegriniho voľba mnohým prinesie zásadné zmeny smerovania politiky.
Každý, kto s porážkou nesúhlasil, vrátane bývalých členov Smeru, sa snažil zdôrazniť, že Pellegrini nie je ideálnym prezidentom. Ľudia ako Boris Zala naznačujú, že Pellegriniho candidatura bola skôr útek z koalície a nie plán na pozíciu prezidenta.
