Ceny palív prekonali ďalšie hranice
Domácnosti a firmy na Slovensku čelia ďalšiemu zdražovaniu pohonných hmôt. Ceny benzínu prekonali hranicu 1,80 eura za liter a nafta sa drží nad 1,90 eura za liter. Prémiové palivá presiahli hranicu dvoch eur za liter.
Dôvodom zdražovania je geopolitické napätie v kľúčových produkčných regiónoch a na námorných trasách. Analytici a odborníci hodnotili príčiny zdražovania, jeho vplyv na infláciu aj zmysel prípadných zásahov štátu.
Karel Hirman: Ide o dôsledok dvoch vojenských konfliktov
Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman tvrdí, že prudký nárast cien je dôsledkom dvoch vojenských konfliktov – vojny proti Ukrajine a krízy okolo Iránu v Perzskom zálive a v Červenom mori. Predpovedať ďalší vývoj je podľa neho neseriózne, pretože situácia sa môže dramaticky zmeniť v priebehu pár dní.
Ako jediné zmysluplné opatrenie vlády označil dočasné zníženie spotrebnej dane z palív. Vzhľadom na výšku ceny a vyšší výber DPH by toto opatrenie nemuselo ovplyvniť plánované daňové príjmy. Štát podľa neho nemá k dispozícii iné nástroje, keďže sme závislí od dovozu ropy a plynu a sme súčasťou spoločného trhu EÚ.
Radovan Potočár: Ceny zatiaľ nie sú novou trvalou normou
Analytik Radovan Potočár nevníma súčasné ceny primárne ako sezónny výkyv. V 37. týždni stál benzín v priemere viac ako 1,80 eura a nafta 1,92 eura za liter, medziročne boli drahšie o 17 percent, respektíve takmer 32 percent. Hlavným faktorom je napätie na svetovom trhu s ropou a rafinérskymi produktmi.
Do konca roka očakáva výraznú volatilitu a ceny skôr na zvýšených úrovniach. Najväčší tlak vidí pri nafte. Súčasné ceny by však nepovažoval za novú trvalú normu – pri deeskalácii konfliktu môžu pomerne rýchlo klesnúť. Drahšia doprava a logistika sa podľa neho postupne premietnu do nákladov firiem na ploche niekoľkých mesiacov.
Zníženie spotrebnej dane má podľa neho veľmi priamy účinok, ide však o plošné opatrenie. Efektívnejšie by bolo kompenzovať domácnosti s nízkymi príjmami alebo firmy, pre ktoré doprava tvorí vysokú časť nákladov.
Andrej Žiarovský: Plošné opatrenie je rizikové
Odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský tvrdí, že cenové nárasty sú dané geopolitickými udalosťami v Hormuzskom prielive. Rast cien pohonných hmôt sa do cien tovarov a služieb prenesie v dvoch vlnách, plný dopad sa prejaví v horizonte jedného až šiestich mesiacov.
Plošné zníženie spotrebnej dane je z pohľadu konsolidácie rizikové, pretože prináša okamžitý výpadok desiatok miliónov eur a dotuje ceny palív pre všetkých rovnako. Štát by mal podľa neho poskytovať adresnú pomoc len najzraniteľnejším skupinám.
Patrik Kindl: Zásahy by mali byť adresné
Ekonóm Patrik Kindl predpokladá, že ceny sa budú pohybovať okolo súčasnej úrovne. Benzín vidí o niečo priaznivejšie ako naftu, keďže v zime klesá dopyt, naopak nafta sa využíva aj na vykurovanie.
Zníženie spotrebnej dane by podľa neho znamenalo výpadok rádovo v desiatkach až stovkách miliónov eur. Podľa rozpočtu na tento rok má výška spotrebnej dane z palív predstavovať 1,37 miliardy eur. Štát by mal zavádzať adresné opatrenia zamerané na priemysel, poľnohospodárstvo a nákladnú dopravu, napríklad formou spätnej vratky spotrebnej dane pre licencovaných dopravcov.
Ondrej Greguš: Priestor na zníženie dane pri nafte je malý
Finančný analytik Ondrej Greguš považuje zdraženie za dôsledok konfliktu na Blízkom východe. Nafta je pod väčším tlakom ako benzín, keďže globálne zásoby destilátov zostávajú nízke. Do konca roka očakáva skôr zvýšenú volatilitu než návrat k cenám spred konfliktu.
Zníženie spotrebnej dane by mohlo ceny krátkodobo zmierniť, z pohľadu verejných financií však ide o drahé a plošné opatrenie. Pri nafte je priestor na znižovanie dane veľmi malý – slovenská sadzba je 36,8 centa na liter, európske minimum predstavuje 33 centov. Pri benzíne by sadzba mohla klesnúť približne z 51 na 36 centov za liter. Väčší zmysel preto dáva adresná pomoc najviac zasiahnutým skupinám.
