Tiché znamenia na pokožke, očiach a šľachách: Ako spoznať vysoký cholesterol skôr, než bude neskoro?
Vysoký cholesterol nemusí dlhý čas vyvolávať žiadne výrazné príznaky. Niektoré zmeny viditeľné na koži, mihalniciach či v oblasti šliach však môžu sprevádzať poruchy metabolizmu tukov. Pozornosť by im mali venovať najmä ľudia, u ktorých sa takéto prejavy objavia v mladom veku alebo majú v rodine prípady veľmi vysokého cholesterolu.
Zvýšená hladina cholesterolu väčšinou nespôsobuje bolesť ani iné ťažkosti, ktoré by nás prinútili navštíviť lekára. Preto je také ľahké prehliadnuť ju. O jej prítomnosti sa zvyčajne dozvieme až z odberu krvi. Existujú však situácie, keď sa nadmerné množstvo tukov môže ukladať v tkanivách. Vtedy sa na pokožke alebo v oblasti šliach objavujú charakteristické zmeny.
Prejavy na pokožke a očiach
Medzi príznaky viditeľné na pokožke patria xantelazmy – žltkasté až žltooranžové, mierne voskovité plaky na mihalniciach, najmä pri vnútorných kútikoch očí. Spočiatku bývajú drobné a nespôsobujú bolesť ani svrbenie. Ich prítomnosť môže sprevádzať zvýšenú hladinu cholesterolu, no sama o sebe ešte nedokazuje hypercholesterolémiu.
Ďalšou zmenou je starobný oblúk rohovky – biely, sivastý alebo sivo-biely prstenec na obvode rohovky. U starších ľudí nemusí mať súvislosť s vysokým cholesterolom, jeho včasný výskyt u mladého človeka však môže byť signálom porúch metabolizmu tukov.
Žltáky na šľachách a výsevové xantómy
Niektoré poruchy metabolizmu tukov môžu viesť k ukladaniu cholesterolu v oblasti šliach. Vznikajú takzvané šľachové xantómy. Jedným z miest, kde ich možno spozorovať, je Achillova šľacha, ktorá sa môže výrazne zhrubnúť a pod kožou možno nahmatať tvrdšie uzly. Podobné zmeny sa môžu objaviť aj v oblasti šliach na rukách a prstoch.
Eruktívne xantómy vyzerajú odlišne – ide o početné, drobné vyrážky či uzlíky ružovej, červenkastej, žltej alebo žltočervenej farby. Objavujú sa najčastejšie na zadku, ramenách a na naťahovačoch končatín. Môžu sa vyskytnúť náhle a vo veľkom počte. Ich prítomnosť veľmi úzko súvisí najmä s extrémne vysokou hladinou triacylglycerolov.
Kedy vyhľadať lekára
Nie každá kožná zmena znamená problém s cholesterolom. Je však vhodné skonzultovať s lekárom tie zmeny, ktoré sa objavili bez zjavnej príčiny, postupne sa zväčšujú alebo sa vyskytujú naraz na viacerých miestach. Osobitnú pozornosť by im mali venovať mladí ľudia.
Kontrola hladiny cholesterolu je indikovaná aj vtedy, ak sa v rodine vyskytli prípady veľmi vysokej koncentrácie LDL, ischemickej choroby srdca alebo infarktov myokardu v mladom veku. V takejto situácii môže lekár zvážiť podozrenie na rodinnú hypercholesterolémiu, teda dedičnú poruchu metabolizmu tukov.
Základným vyšetrením na posúdenie stavu tukov v organizme je lipidogram. Zahŕňa stanovenie celkového cholesterolu, LDL a HDL cholesterolu a triacylglycerolov. Práve výsledky krvného testu, a nie samotný vzhľad pokožky, umožňujú určiť, či je hladina cholesterolu v norme.
U dospelých ľudí sa za žiaducu zvyčajne považuje hladina celkového cholesterolu pod 200 mg/dl (5,2 mmol/l) a LDL pod 100 mg/dl (2,6 mmol/l). U osôb so srdcovo-cievnymi ochoreniami, cukrovkou alebo inými rizikovými faktormi však môžu byť cieľové hodnoty LDL výrazne nižšie a určujú sa individuálne. Za vysokú hladinu celkového cholesterolu sa považuje hodnota najmenej 240 mg/dl (6,2 mmol/l).
