Tomáš Forró: Dane platíš, štát ťa však neochráni
Vojnový reportér Tomáš Forró, autor Príručky prežitia a spoločenskej odolnosti, upozorňuje, že bez cielenej prípravy a spolupráce medzi ľuďmi nás armáda ani štát v kríze nezachránia. V koordinovanej príprave štátu a miestnych komunít na krízy sme podľa neho na nule.
Príručka reaguje na moderné hrozby a na zmenu bezpečnostnej situácie okolo nás, ale aj priamo u nás. Forró ju označuje za reakciu na nečinnosť štátu. „V nejakom momente som si uvedomil, že tak ako mnoho iných vecí a sfér na Slovensku musí suplovať občianska spoločnosť, bohužiaľ sa ukazuje, že ešte aj bezpečnostnú oblasť bude musieť a musí suplovať občianska spoločnosť,“ povedal.
Prácu na príručke považuje za dôležitú, pretože prvýkrát vo svojej profesionálnej kariére robí niečo, čo sa priamo a bezprostredne týka Slovenska. Zdôraznil, že hoci pracuje väčšinou v zahraničí, Slovensko je krajina, v ktorej žije, a preto je pre neho dôležité pomáhať budovať odolnosť aj doma.
Podľa Forróa je potrebné uvedomiť si, že posledné desaťročia pokoja od pádu železnej opony a najbližšie desaťročia, ktoré nás čakajú, zrejme nebudú rovnaké. „S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote sú posledné desaťročia pokoja a najbližšie desaťročia, ktoré nás čakajú, zrejme veľmi odlišné,“ uviedol s tým, že naše deti už nemusia zažiť pokoj, ktorý považujeme za samozrejmý.
Na námietku, že máme ozbrojené sily a inštitúcie a platíme dane, aby štát zaručoval bezpečnosť, Forró odpovedá, že aj bohatšie a pripravenejšie krajiny s väčšou armádou sa pripravujú lepšie ako my. „Keď sa stane nejaká kríza, to, že ste mali pravdu a budete hovoriť: Veď ja som platil dane, bol som vždy vzorný občan, tak prečo mi štát nebol schopný pomôcť?, vám veľmi nepomôže, keď sa vám zrúti dom alebo začnú zomierať vaši blízki,“ povedal.
Pripomenul, že najrozvinutejšie krajiny na kontinente, napríklad v Škandinávii, vyvíjajú koncept komplexnej obrany. Ten podľa neho hovorí, že každý občan sa stáva súčasťou obrany, nie nevyhnutne so zbraňou v ruke. Žiadna krajina na európskom kontinente podľa Forróa nie je schopná prežiť rozsiahlu krízu bez pomoci spojencov zvonka a bez pomoci svojej vlastnej spoločnosti.
Ako príklad uviedol Ukrajinu, ktorá podľa neho tento koncept žije každý deň, hoci nie je riadený štátom. „Práve ľudia, ktorí žijú v Ukrajine, sú všetci v nejakom zmysle súčasťou obrany. Vedia, že keby to takto nebolo, krajina menom Ukrajina by už dávno neexistovala,“ povedal.
Forró zdôrazňuje, že už len príprava seba, rodiny a domova pomáha štátu. „Štát v momente takejto existenčnej situácie musí zasahovať na milióne frontov naraz. Vďaka takým ako my potom môže pomáhať ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú,“ uviedol.
Príručku podľa vlastných slov primárne nepredáva, ide o kampaň. Každý, kto kampaň podporí, príručku získa. Plánuje ju dávať zadarmo knižniciam, školám a inštitúciám po celom Slovensku a o niekoľko týždňov vyráža na šnúru po mestách a dedinách, kde chce o téme hovoriť s ľuďmi.
Za kľúčovú považuje spoluprácu ľudí v komunite. „Čím viac spolupracuješ s ďalšími ľuďmi, či už na úrovni komunity, regiónu a spoločnosti, čím viac rozširuješ svoje siete, spoluprácu a spolupatričnosť, tým pomáhaš aj sebe na mnohých úrovniach,“ povedal. Individualizmus podľa neho v kríze nefunguje.
Upozornil, že pri dlhších výpadkoch prúdu nastáva kaskádovité zlyhanie ďalších služieb a infraštruktúry a ľudia sa ocitajú vo veľmi nebezpečných situáciách. Ako príklad uviedol Kyjev, kde napriek nočným útokom fungujú školy, obchody aj mestská doprava. „To je to britské heslo z druhej svetovej vojny: Keep Calm and Carry On,“ povedal.
Na otázku, kde sme s koordinovanou prípravou štátu a komunít na krízy na stupnici od jedna do desať, ak Fíni sú desiatka, Forró odpovedal: „My sme nula, lebo na Slovensku vôbec neexistuje tento koncept.“ Podľa neho štát tento prístup nepozná a politikom skôr prekáža, pretože aktivizovaní ľudia začnú klásť otázky.
Ako príklad komunitného fungovania uviedol občianske združenia a regionálne a kultúrne centrá. Tie sú podľa neho často nezávislé a financované len minimálne, no súčasná vláda ich začala finančne dusiť. „Vedia totiž, že kultúrne centrá po celom Slovensku sú zároveň centrá nezávislého a autonómneho myslenia, demokratického prístupu a protestu,“ povedal.
Forró neadresuje odkazy politikom, ale ľuďom. „Očakávajte od nich, žiadajte,“ povedal s tým, že bez dopytu zdola politici nebudú počúvať. Ľuďom radí, aby svojim politikom písali, ideálne pravidelne, a aby sa sami zapájali do lokálnej politiky.
Za dôležitú považuje otázku, čo budeme robiť, keď u nás veci prestanú fungovať. Keď sa podľa neho táto otázka dostane medzi čo najviac ľudí, vytvorí sa spoločenská objednávka pre politikov. „Buď sa budú snažiť túto spoločenskú objednávku naplniť a začnú na tom naozaj makať, alebo ich ľudia vymenia,“ uzavrel.
