Republika získala viac starostov ako PS, no jej kandidáti dostali šesťkrát menej hlasov
Hnutie Republika prehralo najsledovanejšie župné súboje, no v regionálnych voľbách uspelo inak. V Prešovskom kraji viedol krajne pravicový kandidát Republiky Milan Mazurek pred Milanom Majerským z KDH o niekoľko percentuálnych bodov, no predseda KDH napokon manko dobehol a Mazureka s prehľadom porazil. Rovnako skončil kandidát Republiky Miroslav Suja v Banskej Bystrici, ktorý sa len z diaľky pozeral na víťazného Ondreja Luntera.
Tieto dva najsledovanejšie prípady ponúkajú záver, že krajná pravica utrpela porážku. Takéto zjednodušenie by však nebolo presné. Poukazujú na to nielen čísla, ale aj sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Republike sa totiž podarilo niečo, čo jej materská strana – extrémistická ĽSNS – nedokázala.
Lepší výsledok v troch krajoch ako v roku 2023
V Prešovskom kraji Mazurek oslovil viac ako 100-tisíc voličov. To je o čosi menej ako súčet Mazureka a kandidáta Hlasu, Smeru, SNS a Aliancie Michala Kaliňáka z roku 2022, keď Mazurek dostal 28- a Kaliňák 83-tisíc hlasov. Napriek prehre z tohto súboja môže krajne pravicový subjekt ťažiť – ukázalo sa, že desiatky tisíc voličov koalície dokážu podporiť aj takého radikála, ako je Mazurek.
„Ak tu niekedy bola bariéra a voliči Smeru by nevolili Republiku, táto bariéra postupne padá. Nespokojnosť s výkonom vlády sa prejavuje výrazným rastom Republiky v posledných mesiacoch, čo potvrdzuje jej rastúcu prijateľnosť,“ hovorí Slosiarik.
Ďalším želiezkom Republiky bol Miroslav Suja, ktorého v Banskobystrickom kraji volilo viac ako 30-tisíc ľudí. V Žilinskom kraji zastupovala Republiku Anna Belousovová, ktorej dalo hlas 13-tisíc ľudí, hoci sa kandidatúry vzdala. Len v týchto troch krajoch tak Republika získala cez 140-tisíc hlasov – rovnaký výsledok mala v celoštátnych parlamentných voľbách v roku 2023.
Mali viac kandidátov
Predseda Republiky Milan Uhrík hovorí o spokojnosti s voľbami. „Chceli sme zabojovať o posty župana v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Taktiež postaviť kandidátov v komunálnych voľbách po celom Slovensku. Tento cieľ sme naplnili, takmer dvojnásobne sme posilnili,“ povedal.
V roku 2022 s podporou Republiky kandidovalo 107 ľudí, z toho 77 len za samostatný subjekt. Do víkendových volieb išlo s podporou hnutia 226 kandidátov, z toho 127 len pod značkou Republika, čo je o 50 viac ako pred štyrmi rokmi.
Ako sa dopracovali k miliónu hlasov
Ak by sa zrátal každý hlas a krúžok z komunálnych aj krajských volieb, pri ktorom sa objavila značka Republika samostatne alebo v koalícii, dostali by sme sa k číslu takmer 1,2 milióna hlasov. Tento údaj nevyjadruje počet voličov ani samostatnú voličskú podporu hnutia – zahŕňa v plnej výške hlasy kandidátov Republiky aj koalícií, ktorých bola súčasťou, a ovplyvňuje ho aj počet preferenčných krúžkov, ktoré mohol odovzdať jeden volič.
Významnou mierou sa na ňom podieľa spolupráca so stranami a kandidátmi súčasnej koalície. Krajne pravicový subjekt sa tak ocitol aj pri menách ako Jaroslav Baška (predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja za Smer) či Branislav Becík (nitriansky župan z Hlasu). Pre porovnanie, všetky hlasy pre kandidátov, pri ktorých sa spomína Progresívne Slovensko, predstavujú 4,3 milióna hlasov.
Hnutiu sa podarilo získať viac starostov ako napríklad PS, no ich kandidáti dostali oveľa menej hlasov, keďže išlo o ľudí často z menších miest a obcí. S podporou samostatnej Republiky kandidovalo 127 starostov, z toho bolo zvolených 20; všetci títo kandidáti dostali spoločne 9 336 hlasov. Ďalších 99 kandidovalo na post starostu v koalícii, v ktorej bola aj Republika (zväčša so Smerom, Hlasom a SNS); z nich získalo post 31 ľudí a voliči im odovzdali 37 936 hlasov. Spolu tak adepti, za ktorými v nejakej forme stála aj Republika, dostali viac ako 47-tisíc hlasov. Najúspešnejší bol kandidát na primátora Spišskej Novej Vsi a poslanec Národnej rady za Hlas Dávid Demečko, ktorého volilo viac ako štyritisíc ľudí a súboj vyhral.
Progresívne Slovensko išlo do volieb starostov v drvivej väčšine v koalíciách. Do súboja vyslalo 88 kandidátov (z toho 14 samostatne), zvolených bolo 30 z nich. Keďže išlo o väčšie mestá, ich kandidáti získali oveľa viac hlasov – 287-tisíc, z toho takmer 122-tisíc patrí primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi.
Uhrík potvrdil, že vytváranie koalície so Smerom, SNS a Hlasom sa Republike osvedčilo. „Ukázalo sa, že tam, kde sme sa s inými podobne zmýšľajúcimi stranami vzájomne nevybíjali, napríklad pri kandidátoch na županov, tak tam dosiahli naši spoloční kandidáti dobré výsledky. Tam, kde sme išli rozdelene, tam sme uspeli menej,“ priznal. „Poučenie pre nás je, že tam, kde vytvárajú liberáli široké koalície a bloky, tak minimálne tam by mali vytvárať široké koalície aj vlastenecké strany,“ dodal.
